Náhradná matka – môže mi vynosiť dieťa iná žena?

Nie každá žena je schopná z rôznych príčin donosiť dieťa. Nemusí pomôcť ani umelé oplodnenie. Rodičia si podľa nášho právneho poriadku síce môžu dieťa osvojiť, avšak ani tento inštitút nemôže nahradiť pôrod vlastného zdravého dieťa. V niektorých krajinách však zákonodarca našiel riešenie, resp. ponechal rodičom možnosť, aby im dieťa vynosila tzv. náhradná matka. Náhradné materstvo je bežným javom napríklad v Spojených štátoch amerických, kde nejedna známa osobnosť využila tento inštitút. Ako je to u nás?

Náhradná matka – môže mi vynosiť dieťa iná žena?

Kto je náhradná matka

Náhradnou matkou je žena, ktorá za určitých okolností vynosí dieťa inej žene, ktorej ho po pôrode „odovzdá“. Náhradnej matke sa buď prostredníctvom umelého oplodnenia zavedie vajíčko daného páru, alebo sa umelo oplodní jej vlastné vajíčko. Do úvahy prichádza aj použitie vajíčka či spermie od darcu. Uvedené závisí od konkrétneho zdravotného problému rodičov.

Právna úprava

Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“) je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila. Podľa nasledovného odseku rovnakého zákonného ustanovenia sú dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením neplatné. Z uvedeného vyplýva, že podľa našej právnej úpravy je v súčasnosti náhradné materstvo nedovolené.

Etické, či neetické?

V súvislosti s otázkou náhradného materstva vyvstáva viacero zásadných otázok. V krajinách, kde právna úprava náhradné materstvo povoľuje pochopiteľne môžu vzniknúť situácie, kedy sa takáto náhradná matka po pôrode rozhodne, že sa dieťaťa nechce a nemieni vzdať, či iné problémy súvisiace s nadobudnutím rodičovstva po formálnej stránke. Čo potom? V podobnom prípade rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva, konkrétne vo veci Paradiso a Campanelli proti Taliansku, C-25358/12.

V tejto veci uzavreli talianski rodičia zmluvu o náhradnom materstve s ruskou matkou. Dieťa sa narodilo v Rusku na klinike. Po pôrode dala náhradná matka sťažovateľovi súhlas s nadobudnutím rodičovstva k dieťaťu. Následne sa sťažovatelia zaregistrovali v Moskve ako rodičia dieťaťa. Pomocou Talianskeho konzulátu, kde predložili rodný list dieťaťa, sa vrátili naspäť do Talianska. Tu však nastal problém s registráciou rodného listu. Taliansky konzulát zároveň informoval príslušné orgány, že rodný list obsahuje falošné informácie. V tejto súvislosti začal neskôr prokurátor konanie. Na základe DNA testov bolo zistené, že sťažovatelia nie sú biologickými rodičmi dieťaťa.

Sťažovatelia v konaní pred ESĽP namietali, že konaním vnútroštátnych orgánov došlo k zásahu do ich práva na rešpektovanie rodinného života. Talianske orgány totižto ich rodičovstvo neuznali, dieťa im odobrali, vystavili dieťaťu nový rodný list a vyhlásili ho za dieťa neznámych rodičov. Neskôr umožnili jeho adopciu inej rodine.

Rozsudok ESĽP

V tejto veci ESĽP konštatoval, že k porušeniu namietaného práva sťažovateľov nedošlo. Právo na rešpektovanie rodinného života garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd totižto neposkytuje právo kúpiť si dieťa. Europoslankyňa Anna Záborská k tomuto rozhodnutiu uviedla, že náhradné materstvo robí z dieťaťa tovar. Postačuje, aby došlo k podpísaniu zmluvy, prevodu finančných prostriedkov a dieťa si môžete odniesť domov. Podľa jej názoru je potrebné náhradné materstvo postaviť mimo zákon, pretože je to len nová forma obchodovania s deťmi.  

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov