Najvyšší správny súd na Slovensku: vyjadrenie SAK aj sudcov NS SR

Najvyšší správny súd by mal od nového roka naberať reálne kontúry a svoju činnosť by mal začať vykonávať od augusta 2021. Sú tieto plány realizovateľné? Bude mať kto súdiť na Najvyššom správnom súde? Môže Najvyšší správny súd disciplinárne stíhať advokátov? Prečítajte si, ako sa k tejto téme vyjadrili sudcovia a zástupcovia Slovenskej advokátskej komory. 

Martina Vanc 28. 12. 2020 4 min.

Formálne vznikne Najvyšší správny súd už k 01. januáru 2020 so sídlom v Bratislave. Predsedom tohto súdu sa môže stať sudca, ale aj osoba, ktorá nie je sudcom, pričom voľbu vyhlási predseda súdnej rady do 15. januára 2021. Následne po zvolení bude zvolený kandidát do funkcie vymenovaný prezidentkou. Sudcovia budú vyberaní na základe výberových konaní, ktoré budú pozostávať z verejného vypočutia v súdnej rade a overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Alternatíva automatického preloženia sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu na nový Najvyšší správny súd nebola prijatá aj napriek pripomienkam odbornej verejnosti.

K uvedenému sa vyjadrila aj ministerka spravodlivosti Kolíková, ktorá si za výberovými konaniami stojí: „V justícii sa teraz deje veľmi veľa vecí a aj s ohľadom na túto agendu, ktorou správne súdnictvo je, je dobré, aby každý jeho sudca prešiel istým prehodnotením. Každý sa môže rozhodnúť, či chce ísť na najvyšší správny súd.“

Sudcovia Správneho kolégia Najvyššieho súdu

Sudcovia sa otvoreným listom obrátili na poslancov Národnej rady SR k novoznikajúcemu Najvyššieho správneho súdu. Vznik tohto súdu vítajú, avšak zároveň vyjadrujú obavy z narušenia plynulosti rozhodovania v agende správneho súdnictva, ktoré zatiaľ patrí do kompetencie správneho kolégia. Za vyslovene žiadúce považujú presun súčasného personálneho obsadenia správneho kolégia pod Najvyšší správny súd, čím by sa zabezpečila kontinuita rozhodovania v tejto významnej oblasti. Uvedené žiadali upraviť priamo zákonom, pričom rovnako by sa presunul a zachoval status predsedu senátu – pre porovnanie uviedli model z Českej republiky, kde pri formovaní Najvyššieho správneho súdu ČR zvolili tento postup. Navrhovali aj zachovanie a preloženie asistentov sudcov a administratívneho aparátu so zachovaním doterajších mzdových ohodnotení.

„Vzhľadom na aktuálnu neistotu sudcov a zamestnancov Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyplývajúcu z navrhovanej právnej úpravy, hrozí, že odborný personálny substrát správneho kolégia sa rozptýli do iných kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a externého prostredia, v dôsledku čoho je výraznou mierou ohrozené zachovanie inštitucionálnej pamäte a odborného výkonu súdnictva na najvyššom súdnom orgáne,“

uviedli sudcovia v otvorenom liste. Nezabezpečenie materiálnej ale najmä personálnej kontinuity vyústi do nenaplnenia očakávaní v efektívny výkon správneho súdnictva a dôjde tak k zhoršeniu prístupu občanov k spravodlivosti.

Ján Šikuta, predseda Najvyššieho súdu SR, sa stotožnil s pripomienkami sudcov správneho kolégia. Zdôraznil, že prechod výkonu správneho súdnictva z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd musí byť jednoznačná a nespochybniteľná. Za vhodný postup podľa predsedu prichádza do úvahy jediná možnosť, a to preloženie sudcov s ich súhlasom, vrátane administratívneho aparátu kolégia. Iba takouto formou bude zachovaná kontinuita rozhodovania, rozvoj a skvalitňovanie správneho súdnictva.

O kreovaní Najvyššieho správneho súdu prebehlo ešte v októbri 2020 stretnutie sudcov správneho kolégia za prítomnosti Jána Šikutu a predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka. Na tomto stretnutí sa prejavila zhoda, že základom personálneho obsadzovania najvyššieho správneho súdu by mal byť automatický prechod celého správneho kolégia aj s agendou, pričom by sa následne stavy doplnili ďalšími kvalitnými osoba s vonkajšieho prostredia.

Slovenská advokátska komora

Komora oceňuje vznik Najvyššieho správneho súdu ako inštitúcie, ktorá bude preskúmavať kasačné sťažnosti. Tým sa podľa komory môže urýchliť prieskum disciplinárnych rozhodnutí komory.

Komora reaguje na schválené ustanovenie, podľa ktorého môže Najvyšší správny súd rozhodovať aj o disciplinárnej zodpovednosti iných osôb, ak tak ustanoví zákon – dôvodová správa uvádza ako príklad notárov, exekútorov a advokátov. Ešte v júni 2020 komora navrhla možnosti komory transparentne informovať o disciplinárnych konania a presnejšiu špecifikáciu nezávislosti jej disciplinárnej právomoci:

„Nezávislosť a nestrannosť advokátskej komory je jednou z podstatných náležitostí právneho štátu, okrem iného aj v zmysle Kontrolného zoznamu zásad právneho štátu Benátskej komisie, podľa ktorej advokátska komora zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečení prístupu k spravodlivosti.“

Za rovnako dôležitú považuje komora aj nezávislosť advokáta, čoho výsledkom je nezaujaté poskytovanie právneho poradenstva a efektívny výkon svojej činnosti pri zastupovaní klientov. Oporou nezávislosti advokáta je najmä samoregulácia advokátskeho povolania priamo komorou.

Systém disciplinárnych konaní komory je dostatočne funkčný a efektívny, prostredníctvom ktorých sa riešia zlyhania jednotlivých advokátov v rovine advokátskych predpisov, ale aj rovine etickej. Zriadená Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory každoročne vyhodnocuje 450-500 podaných sťažností, disciplinárne senáty rozhodujú približné 100 prípadov ročne a v 75% uznajú vinu advokáta a udelia mu sankciu. Tieto konania sú podľa komory efektívne, od začatia až po právoplatné rozhodnutie trvajú v priemere 6 mesiacov.