Následky za falošnú pozitivitu testu na drogy ponesie štát

Ústavný súd v Českej republike riešil incident falošne pozitívneho testu na drogy. Pri bežnej cestnej kontrole policajti zadržali vodiča motorového vozidla po preukázaní na pozitivitu drog. Svoju vinu poprel čo mu neskôr dosvedčil aj profesionálne vykonaný test v laboratóriu. Štát je teraz nútený prebrať zodpovednosť a niesť následky za škodu spôsobenú na ujme vodiča.

Martina Beňovská 22. 03. 2021 5 min.

Sťažovateľ bol 6. mája 2018 zastavený pri vedení motorového vozidla hliadkou polície ČR, ktorá vykonávala cestnú kontrolu vrátane orientačného testu DrugWipe, ktorý sťažovateľovi vyšiel ako pozitívny na látku amfetamín a metamfetamín. Sťažovateľ poprel, že by bol pod vplyvom návykových látok a na výzvu polície sa podrobil lekárskemu vyšetreniu moču a krvi s negatívnym výsledkom. Počas kontroly bol sťažovateľovi zadržaný vodičský preukaz podľa zákona o „silničním provozu“[1].

Uznesením zo dňa 4. júna 2018 Magistrát hlavného mesta Praha vydal záznam o uznesení, ktorým rozhodol o zastavení konania o zadržanie vodičského preukazu sťažovateľa, pretože v právoplatne skončenom konaní o skutku zo dňa 6. mája 2018, pre ktorý mu bol uvedený vodičský preukaz zadržaný, nebol uložený trest zákazu vedenia motorových vozidiel a vec priestupku bola záznamom o uznesení zo dňa 4. júna 2018 podľa zákona o odpovědnosti za přestupky a řízení o nich[2], odložená.

Dňa 4. júna 2018 prevzal právny zástupca sťažovateľa predmetný vodičský preukaz čo znamená, že sťažovateľ ho nemal od 6. mája 2018 do 4. júna 2018.

Sťažovateľ si v decembri 2018 úspešne uplatnil na Ministerstve dopravy Českej republiky nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným zadržaním vodičského preukazu. Neskôr podal žalobu na Obvodný súd Praha 1. Zatiaľ čo obvodný súd mu čiastku vo výške 36 534 KČ s príslušenstvom priznal, odvolací Mestský súd v Prahe žalobu zamietol. Na rozdiel od obvodného súdu totiž dospel k záveru, že v konaní o zadržanie vodičského preukazu bolo postupované v súlade s príslušnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o silničním provozu a nejde tak o nesprávny úradný postup v zmysle zákona o odpovědnosti za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo nesprávným úředním postupem.[3]

Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd. V ústavnej sťažnosti okrem iného namietal, že bol obmedzený v možnosti užívať svoj majetok a vykonávať svoje povolanie v dôsledku postupu orgánov verejnej moci a má preto nárok na náhradu za ich postup. Sťažovateľ zdôraznil, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania v cestnej premávke, napriek tomu mu bolo znemožnené takmer mesiac viesť motorové vozidlo.

Ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná. Aj keď ide o čiastku tzv. drobnej výšky, závery prijaté mestským súdom môžu mať vplyv aj na iné ďalšie konania a preto ,,ústavnoprávna hodnota´´ sporu prevyšuje nad ,,kvantitatívnou stránkou veci´´. Sťažovateľovi bol na obdobie približne jedného mesiaca zadržaný vodičský preukaz orgánom verejnej moci napriek tomu, že nekonal protiprávne, pričom urobil nielen z pohľadu zákona, ale tiež z pohľadu všeobecnej slušnosti všetko správne (dobrovoľne sa podrobil lekárskemu vyšetreniu, a to aj invazívnym zásahom cestou odberu krvi, čo nie je obvyklé) tak, aby preukázal svoju nevinu. Kľúčovou otázkou pre posúdenie veci je to, kto je zodpovedný za výsledok falošne pozitívneho testu DrugWipe a jeho prípadné materiálne dôsledky, konkrétne, či štát alebo sťažovateľ.

Ústavný súd konštatoval, že v demokratickom právnom štáte je neprípustné, aby v dôsledku toho, že orgán verejnej moci použije pri cestnej kontrole motorového vozidla orientačný test na prítomnosť drog v tele vodiča, ktorého výsledky sú falošne pozitívne, niesol akékoľvek negatívne materiálne následky jednotlivec.

Ak je jednotlivec povinný znášať zásahy, prípadne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, musí mať v demokratickom právnom štáte podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR k dispozícii prostriedky ochrany a nápravy, a to vrátane odškodnenia podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd ak preukáže, že nekonal protiprávne, a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom bolo nezákonne zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd.

Z hľadiska naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu v posudzovanej veci je významné, že sťažovateľovi vznikla skutočná ujma preukázateľným nesprávnym úradným postupom štátu (použitím falošne pozitívneho – teda nesprávneho – testu na drogy, za ktoré nesie zodpovednosť štát), pričom ujma sťažovateľa spočívala v nemožnosti viesť motorové vozidlo. Bude preto úlohou nového posúdenia veci zistiť, aká škoda vznikla v dôsledku (príčinná súvislosť) nesprávneho úradného postupu a s ním súvisiaceho zásahu do základných práv sťažovateľa podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 Listiny a potrebou získania kvalifikovanej právnej pomoci, bez ktorej by uvedený zásah zrejme trval ešte ďalej.

V posudzovanej veci tak boli naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody sťažovateľa spôsobené nezákonným postupom štátu, napriek tomu mestský súd vylúčil zodpovednosť štátu a obmedzil tak ústavne chránené právo sťažovateľa na náhradu škody podľa čl. 36 ods. 3 Listiny v rozpore s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR.

Ústavný súd ČR vyhovel ústavnej sťažnosti sťažovateľa – fyzickej osoby podnikateľa a zrušil rozsudok Mestského súdu v Prahe, pretože ním bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 36 ods. 3 Listiny v spojení s čl. 11 ods. 1 (právo vlastniť majetok) a čl. 26 ods. 1 Listiny (právo slobodne podnikať).

Úplné znenie nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2009/20 zo dňa 26. februára 2021 je dostupné na: https://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/2021/IV._US_2009_20_an.pdf

  • Poznámky pod čiarou