Aktualizujeme: Názory ústavných právnikov na záväznosť skrátenia koncipientskej praxe

Dňa 31.1. 2019 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona o advokácii, ktorá skracuje 5 ročnú koncipientsku prax na 3 ročnú. Problémom ale je to, že v dôsledku legislatívnej chyby bola stanovená účinnosť tohto zákona na 1.1,2019, teda so spätným účinkom predchádzajúcim platnosti resp. dňu schválenia zákona v Národnej rade. Bude to prekážka podpísania prezidentom? Pýtali sme sa ústavných právnikov.

Aktualizujeme: Názory ústavných právnikov na záväznosť skrátenia koncipientskej praxe

Ústavný expert a vedúci katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doc. JUDr. Marián Giba, PhD. k tejto situácii uvádza:

Giba foto mala

doc. JUDr. Marián Giba, PhD.

foto: flaw.uniba.sk

"Na jednej strane určite nejde o šťastnú situáciu.

Na strane druhej si však nemyslím, že to musí byť dôvod na vrátenie zákona prezidentom.

Z pohľadu práva nie je možné, aby zákon, ktorý dnes nie je platný, bol už včera alebo pred mesiacom účinný.

Videl by som to rovnako, aj keby nebolo § 19 zákona č. 400/2015 Z. z., ale tým, že je to v ňom jasne stanovené, platí to o to viac.

Z môjho pohľadu teda účinnosť nastane súčasne s platnosťou, teda vyhlásením zákona. Tak by na to mala nazerať aj aplikačná prax, ktorá sa s tým bude musieť vyrovnať.

Viem si však predstaviť aj pohľad, že účinnosť nastane pätnástym dňom po vyhlásení, čo by vyplývalo z doslovného znenia § 19 ods. 2, keďže nebol stanovený neskorší dátum.

Avšak ak vychádzam zo snahy čo najviac sa priblížiť úmyslu zákonodarcu, tak prichádzam k záveru, že účinnosť nastane s platnosťou zákona," uvádza doc. Giba.

radomir jakab

doc. JUDr. Radomir Jakab, PhD.

foto: Linkedin Radomir Jakab

"Zákon je normatívnym právny aktom, vo vzťahu ku ktorému platí tzv. zásada vyvrátiteľnej prezumpcie zákonnosti a správnosti. To znamená, normatívny právny akt je považovaný za zákonný a správny dovtedy, kým nie je zákonným spôsobom zrušený, resp. zmenený“, uvádza doc. Jakab.

„Kým tak nie je rozhodnuté, zákon je súčasťou právneho poriadku SR.

V danom prípade je evidentne, že zmena zákona o advokácii je v rozsahu nadobudnutia jeho účinnosti v rozpore so zákonom c. 400/2015 Z.z.

To samo o sebe nie až taký problém, keďže oba zákony majú rovnakú právnu silu. No v danom prípade je zákon o advokácii v rozpore s Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý vychádza z toho, že SR je právny štát.

Súčasťou princípu právneho štátu je zákaz tzv. právnej retroaktivity.

Keďže zmena zákona o advokácii ma spätnú účinnosti (skôr ako nadobudne platnosť), nie je v súlade s cl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Na základe vyššie uvedeného mam za to, že zmena zákona o advokácii aj kde so spätnou účinnosťou (pred jej vyhlásením) bude súčasťou právneho poriadku SR.

Ak však bude tento zákon, ktorým sa menil zákon o advokácii napadnutý na Ústavnom sude v rámci konania podľa Čl. 125 Ústavy SR (v rozsahu nadobudnutia jeho účinnosti), je vysoko pravdepodobne, že Ústavný súd SR rozhodne o nesúlade príslušného ustanovenia o účinnosť s Ústavou SR."

Peter Kubina

JUDr. Peter Kubina

Foto: Linkedin Peter Kubina

"Áno, citovaný paragraf 19 ods. 2 Zákona č.400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, je možné aplikovať v prípade legislatívnej chyby spočívajúcej v schválení dátumu účinnosti, ktorý nastal v minulosti.

Nesprávne určenú účinnosť v novele teda nepovažujem za prekážku jej vstupu do účinnosti v 15. deň po publikácii v Zbierke zákonov," uvádza k otázkam záväznosti schváleného zákona odborník na ústavné právo a partner medzinárodnej advokátskej kancelárie Peter Kubina.

Aj tak tu je problém

Samotné podpísanie schváleného zákona prezidentom by teda nemalo narážať na nijaké prekážky, avšak Právne Noviny získali aj vyjadrenia ústavných právnikov, ktoré hovoria o tom, že by zákon mohol byť napadnuteľný pred Ústavným súdom a to práve v dôsledku tejto formálnej chyby.

JUDr. Svak

Prof. JUDr. Ján Svák CSc. 

Foto: paneurouni.com

Svoj názor k novému zákonu vyjadril aj Prof. JUDr. Ján Svák CSc. 

Podľa jeho slov by samotné nesprávne nastavenie dátumu účinnosti zákona nemalo v konečnom dôsledku spôsobovať jeho neprijatie.

So situáciou, ktorá momentálne nastala totiž oprávnené orgány už rátajú, aj napriek tomu, že nie je obvyklá.

Podobná situácia sa vyskytla totiž už pred niekoľkými rokmi v súvislosti so zákonom upravujúcim oblasť prokuratúry Slovenskej republiky a z tohto dôvodu sa v priebehu legislatívneho procesu dajú aplikovať určité ,,záchranné brzdy“, ktoré sa využijú v prípade, ak poslanci prehliadnu nejakú skutočnosť, akou je napríklad dátum účinnosti zákona.

Prezident totiž môže zákon vrátiť naspäť do Národnej rady a môže prísť k tzv. konvalidácii, pričom sa vada tohto návrhu zákona môže odstrániť.

Čo by sa však stalo, ak by bol zákon schválený v momentálnom stave?

V prípade, že by sa zákon schválil v stave, v akom ho máme momentálne, by sa podľa slov profesora Sváka bezpochyby jednalo o problém ústavnosti.

Po uverejnení zákona v Zbierke zákonov SR, by oprávnený subjekt mohol podať podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky a rozhodnutie ústavného súdu by označilo tento zákon ako protiústavný.