Neodkladné, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu

V článku sa pozrime na to, čo sa stalo s predbežným opatrením po rekodifikácii civilného procesu.

JUDr. Alexandra Podivinská 05. 11. 2016 2 min.

Neodkladné opatrenie

Tento inštitút bol podľa starej úpravy známy pod pojmom „predbežné opatrenie“. S účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“), nastali v tomto inštitúte značné zmeny. Za veľký prínos CSP možno považovať skutočnosť, že jeho nariadenie môže strana sporu navrhnúť pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení. Z uvedeného je zrejmé, že jeho funkciou už zásadne nemusí byť len dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu, ktorá bola podľa starej právnej úpravy viazaná na negatívnu podmienku – podanie návrhu vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže slúžiť aj na trvalú úpravu pomerov medzi stranami a preto nie je nevyhnutné, aby po jeho nariadení nasledovalo podanie návrhu, t.j. konanie vo veci samej.

Nariadenie neodkladného opatrenia

Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Možno ním strane uložiť, aby:

  1. poskytla časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ z vážnych dôvodov nepracuje,

  2. zložila peniaze alebo vec do súdnej úschovy,

  3. nenakladala s určitými vecami alebo právami,

  4. niečo vykonala, niečoho sa zdržala, či niečo znášala,

  5. dočasne nevstupovala do nehnuteľnosti pokiaľ v tejto býva osoba, voči ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

  6. nevstupovala, alebo iba obmedzene vstupovala na miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo duševnú integritu ohrozuje svojim konaním,

  7. čiastočne alebo úplne nekontaktovala osobu, ktorej telesnú alebo duševnú integritu ohrozuje takýmto konaním,

  8. na určenú vzdialenosť sa nepribližovala alebo sa približovala len obmedzene k osobe, ktorej telesná a duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Vzťah neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia

Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP možno neodkladné opatrenie nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu priority zabezpečovacieho opatrenia.

Zabezpečovacie opatrenie

Prostredníctvom tohto opatrenia môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostriedku

Inými opatreniami súdu budú zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostiedku, ktoré možno na základe návrhu strany zabezpečiť vtedy, ak existuje obava, že ho neskôr vykonať nebude možné vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami. Rovnako ako pri neodkladných opatreniach, návrh možno podať pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej.