Nevyplatená mzda a právne možnosti zamestnanca

Ako môže postupovať zamestnanec, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu? Má niekoľko možností. Čo všetko sa za mzdu považuje a čo sa za mzdu nepovažuje?

Nevyplatená mzda a právne možnosti zamestnanca

Nie je nezvyklé, že zamestnávateľ zamestnancovi mzdu nevyplatí, vyplatí len časť mzdy, prípadne s jej vyplatením mešká. Dôvody sú rôzne, obvykle ide o finančné problémy na strane zamestnávateľa. Avšak bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa zamestnávateľ nachádza, zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda dohodnutá v pracovnej zmluve. V tomto článku si bližšie priblížime pojem mzda a poskytneme základný náčrt právnych možností a postupu zamestnanca v prípade, že zamestnávateľ porušil svoju zákonnú povinnosť zaplatiť zamestnancovi mzdu riadne a včas. V ďalšej sérii článkov sa jednotlivým možnostiam zamestnanca budeme venovať podrobnejšie.

Čo sa považuje za mzdu?

Podľa 118 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení („Zákonník práce“) je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa považuje

  1. aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
  2. aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti
  3. obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.

 

Mzda môže byť vyplatená

  1. v peniazoch alebo
  2. naturáliách (naturálna mzda). V naturáliách možno poskytnúť iba časť mzdy, iba so súhlasom zamestnanca, podľa s ním dohodnutých podmienok. Minimálna mzda však musí byť poskytnutá v peniazoch. Bližšiu úpravu podmienok poskytnutia naturálnej mzdy obsahuje ustanovenie § 127 Zákonníka práce.

Čo sa nepovažuje za mzdu?

Za mzdu sa nepovažuje najmä

  1. náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,
  2. príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
  3. daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa  83a ods. 4Zákonníka práce a
  4. iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
  5. ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Aké sú právne možnosti zamestnanca, v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil jeho peňažné nároky?

  1. Garančné poistenie zamestnávateľa

Predstavuje okrem iného poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca. Právnu úpravu garančného poistenia, jeho osobný rozsah ako i podmienky poskytnutia dávky garančného poistenia obsahuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení.

  1. Trestné oznámenie

Zákon  č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení  rozoznáva trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v ustanovení § 214. Základná trestná sadzba za jeho spáchanie je trest odňatia slobody až na tri roky.

  1. Podanie na súd

Či už ide o nevyplatenú mzdu alebo iné peňažné nároky zamestnanca vyplývajúce mu z právnych predpisov a pracovnej zmluvy, v prípade ich nezaplatenia zo strany zamestnávateľa prichádza do úvahy samozrejme i podanie žaloby na príslušný súd. Zamestnanec môže zvoliť  okrem nej i formu návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo upomínacie konanie.

  1. Skončenie pracovného pomeru

V prípade, ak zamestnanec nemá záujem vykonávať ďalej prácu pre zamestnávateľa, ktorý porušil svoju povinnosť zaplatiť zamestnancovi riadne a včas mzdu a ďalšie peňažné nároky, môže pracovný pomer so zamestnávateľom skončiť, a to

  1. formou výpovede: s uvedením dôvodu alebo i bez uvedenia dôvodu
  2. okamžitým skončením pracovného pomeru: v prípade, ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
  1. Podnet na Inšpektorát práce

Inšpekcia práce vykonáva okrem iného podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov. Za porušenie príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov je oprávnená uložiť pokutu. Súčasne poskytuje bezplatné poradenstvo i zamestnancom v rozsahu základných odborných rád.

Záver

Základný krokom zamestnanca v prípade nevyplatenia mzdy, jej časti, prípadne ďalších peňažných nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru, by mala byť písomná výzva adresovaná a doručená zamestnávateľovi.

Následne je už na samotnom zamestnancovi, ktorých z vyššie uvedených postupov zvolí  v prípade, že mu zamestnávateľ jeho peňažné nároky nevyplatí. V ďalších článkoch si jednotlivé vyššie uvedené možnosti zamestnanca priblížime bližšie.