Nezávislosť slovenského súdnictva je na najnižšom hodnotení

Európska komisia 10. júna 2020 zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020. Výsledky ukazujú, že vnímanie nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike sa naďalej zhoršuje.

Veronika Ocejáková 19. 07. 2020 5 min.

Čo je porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície?

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície je informačný nástroj, ktorý ma za cieľ pomôcť EÚ a členským štátom zlepšiť účinnosť ich vnútroštátnych justičných systémov. Porovnáva sa v ňom efektívnosť, kvalita a nezávislosť justičných systémov všetkých členských štátov EÚ a zameriava sa najmä na občianske konanie, obchodné sporové konania, ale aj na správne konanie.  

Výsledky porovnávania

Samotný prieskum je rozdelený do troch záverov. Prvý záver sa týka efektívnosti justičných systémov, v ktorom prišlo k zhodnoteniu pozitívneho vývoja. Od roku 2012 sa v tejto sfére zlepšilo alebo zostalo stabilných 11 členských štátov. Podľa uvedených štatistík v prieskume sa takmer všetky členské štáty zlepšili v miere vyriešenia prípadov. Rovnako sa členským štátom podarilo znížiť aj dĺžku konania alebo štatisticky ostať aspoň na rovnakej dĺžke konania. Negatívny vývoj bol však zaznamenaný pri priemernej dĺžke konania v druhej alebo tretej inštancii (napr. pri konaní o odvolaní), kde si väčšina štátov pohoršila. K tomuto negatívnemu trendu sa zaradila aj Slovenská republika. Čo však dopadlo pre Slovenskú republiku dobre, je počet nevybavených prípadov, ktoré oproti ostatným členským štátom a rovnako aj oproti ostatným rokom klesá, a to najmä v oblasti občianskeho a obchodného konania.

Druhý záver sa týka kvality justičných systémov, kde sa hodnotí najmä zložitosť prístupu k justičným systémom, dostatočné zdroje, vhodné normy a postupy. Pri prístupe k online informáciám o našom súdnom systéme sme obstáli dôstojne. Pri úrovni súdnych poplatkov pri obchodných sporoch sme sa však spolu s Maďarskom zaradili medzi krajiny, ktoré majú tieto poplatky najvyššie. Vo všeobecnosti však v tejto oblasti nastáva zlepšenie a to najmä v prístupnosti a rodovej rovnosti.

Tretí záver sa týka nezávislosti súdnictva. Nezávislosť súdnictva je považovaná za základný prvok účinného justičného systému. Predstavuje jeden zo základov právneho štátu, spravodlivosti súdneho konania, ale aj dôvery občanov a podnikov v právny systém. Práve tento záver je pre naše súdy najviac znepokojujúci. Pri hodnotení nezávislosti súdov zo strany verejnosti Slovenská republika spolu s Chorvátskom obstáli najhoršie. Len 2% opýtaných respondentov považuje mieru nezávislosti justície za veľmi dobrú. Tento pokles však nie je zaznamenaný len u nás, ale vnímanie nezávislosti sa znížilo vo všetkých členských štátoch. Ako najčastejší dôvod nedostatočnej nezávislosti súdov je zo strany verejnosti vnímaný príliš veľký tlak zo strany vlády a politikov a následne ekonomický tlak a presadzovanie osobitných záujmov.

Minulý rok sme dosiahli lepšiu štatistiku

Oproti minulému roku a to najmä v oblasti nezávislosti súdnictva sme tento rok dosiahli horšie výsledky. V roku 2020 bol prieskum vykonaný na 1007 respondentoch. Pri otázke, ako by zhodnotili nezávislosť súdnictva a sudcov odpovedali respondenti nasledovne:

2%  považuje stav nášho súdnictva za veľmi dobrý, 24% za celkom dobrý, 38% za celkom zlý, 26% za veľmi zlý a 10%  uviedlo neviem.

Oproti roku 2019 ide o mierne zhoršenie, kde odpoveď veľmi dobrý zvolilo 3%, celkom dobrý 25%, celkom zlý 36%, veľmi zlý 24% a neviem 12%.

K tomuto stavu sa vyjadril aj Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., ktorý hovorí, že tento výsledok by mal skôr burcovať sudcov a sudkyne k lepším výsledkom. Zároveň im odkazuje, že porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2020 ukázal to, že poškodzujú meno a medzinárodnú reputáciu štátu a je potrebné s tým skoncovať.

Predseda Mazák vo svojom vyjadrení ďalej uvádza:

Znehodnotený právny štát priamo ohrozuje záujmy Slovenska ako členského štátu Európskej únie. Bráni riadnemu plneniu medzinárodných záväzkov. Vytvára ovzdušie nedôvery.Prináša so sebou nechcené náklady. Ak hapruje spravodlivosť tak si každý rozmyslí, či príde ku nám investovať, pracovať, vyrábať, robiť vedu a výskum a súčasne  ľudia z krajiny budú odchádzať. Za lepším a spravodlivejším svetom. 

Nehľadajme konkrétneho vinníka.  Vinní sme tak trochu všetci. Áno, v publikovanom materiáli sa  konštatovalo zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov  do  nezávislosti súdov a sudcov. Po ňom nasledoval tlak na základe hospodárskych alebo iných špecifických záujmov. Ale všetci vieme, že v slovenskej justícii osobitnú úlohu zohrali aj iné faktory. Nedostatok odolnosti sudkýň a sudcov voči korupčným praktikám, málo statočnosti pri presadzovaní nezávislosti, akceptovanie kriminálnych individuálnych záujmov, túžba po zbohatnutí a nenáležitom vplyve, žiadna hrdosť na profesiu sudcu. Žiaľ, aj zločiny, ktoré idú, s veľkou pravdepodobnosťou, na vrub niektorých sudkýň a sudcov. 

Nerezignujme.  Nelichotivý výsledok a posledné miesto vo vnímaní nezávislosti by mali skôr burcovať. Sudkyne, sudcovia, predsedovia súdov, záujmové združenia sudcov musia tvrdo pracovať na podstatne lepšom výsledku.  Ľudia v talároch musia každý deň presviedčať verejnosť, že súdia spravodlivo, nezávisle a nestranne. Že vedia odolať tlakom, mamonu, rodinkárstvu, falošnej kolegialite a podozrivým kamarátstvam. A dokážu tých, ktorí  zlyhávajú vytlačiť z vlastných radov. 

Sudkyne a sudcovia. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2020 ukazuje, že poškodzujeme dobré meno a medzinárodná reputácia  štátu, ktorého ste významnými a rozhodujúcimi predstaviteľmi. Ubližujeme, morálne, lež aj ekonomicky krajine, ktorej ste občanmi a obyvateľmi. Prestaňme s tým. Dokážme, že slovenská justícia má dosťvnútornej sily, odvahy a odhodlanosti na  zásadnú zmenu vo vnímaní nezávislého, nestranného a spravodlivého výkonu súdnej moci. 

Zdroj: Súdna rada SR