Novela Obchodného zákonníka 2013, čas plnenia, omeškanie dlžníka a úroky z omeškania

1. Čas plnenia

Pôvodný § 340 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) sa dopĺňa o §§ 340a a 340b a podľa nového znenia sa týka už iba nepeňažných plnení. Nové ustanovenia §§ 340a a 340b sa naopak vzťahujú na čas plnenia peňažného záväzku dlžníka a zavádzajú nasledovné pravidlá:

• zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku, alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr;
• na dlhšej lehote splatnosti sa je možné dohodnúť, ak takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d (ustanovenie, na základe ktorého sa bude posudzovať nekalá zmluvná podmienka alebo nekalá obchodná prax);
• ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne (keď zo zmluvy alebo zo zákona vyplýva právo (povinnosť) dlžníka „overiť“ zhodu plnenia veriteľavlastnosťami, resp. náležitosťami plnenia veriteľa dohodnutými v zmluve), začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie;
• VÝNIMKA APLIKÁCIE USTANOVENÍ: ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.

Osobitné ustanovenie §340b sa týka subjektov verejného práva (novela zavádza aj samotný výpočet a definíciu subjektov verejného práva). V zásade sa pravidlá vzťahujúce sa na tieto subjekty neodchyľujú od vyššie uvedených, až na nasledovné výnimky:

• ak je dlžníkom subjekt verejného práva, je tento povinný splniť peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Dohoda o dátume doručenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná;
• dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako 30 dní, najviac však v trvaní 60 dní.

2. Omeškanie dlžníka

Novelou sa taktiež menia ustanovenia o omeškaní dlžníka. Podľa novely:

• dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
• dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne.

3. Úroky z omeškania

Azda najdôležitejšia zmena nastala v oblasti úrokov z omeškania. Podľa doterajšie úpravy sa úroky vypočítavali podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojitosti s nariadením 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak si zmluvné strany nedohodli iné úroky v zmluve.

Podľa novej úpravy, ak osobitná výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením č. 21/2013 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka nasledovne:

• sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 (deväť) percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku; alebo
• veriteľ môže požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnejprvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 (osem) percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania a zároveň sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania použije počas celej doby omeškania.

Ak je dlžníkom v omeškaní subjekt verejnej správy, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe určenej podľa tohto vyššie uvedeného nariadenia.

Zároveň však po novom platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

4. Omeškanie dlžníka a náhrada škody

Novelou zákona sa taktiež zavádzajú nasledovné nové pravidlá pri uplatňovaní náhrady škody:

• veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom (§369b ObchZ);
• meškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem iného aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady je určená nariadením č. 21/2013 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka,to výške 40 EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Uvedené neplatí ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.

5. Posudzovanie zmluvných dojednaní, nekalá zmluvná podmienka, nekalá obchodná prax

Novela zákona zavádza okrem už vyššie spomenutých kogentných ustanovení aj možnosť dispozitívnym spôsobom upraviť v zmluve jednotlivé podmienky splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že zmluvná sloboda, tak ako je už dnes zvykom, nie je absolútna. Novela zavádza nové definície a stanovuje podmienky za akých je možné zmluvne dojednať podmienky odlišné od zákonom stanovených pravidiel:

• za nekalú zmluvnú podmienku sa podľa §369d ods. 1 ObchZ považuje „zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod“. Takéto zmluvné dojednanie jezmysle novely neplatné;
• za nekalú obchodnú prax sa podľa §369d ods. 2 ObchZ považuje „obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod“. Novela takéto konanie zakazuje;
• vzdanie sa nároku na úrokomeškania alebo nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 nie je možné vopred pred porušením zmluvnej povinnosti, .t.j. nie je možné takéto ustanovenie zmluvne dojednať alebo zaviesť do svojej obchodnej praxe. V opačnom prípade bude takéto ustanovenie posudzované ako nekalá zmluvná podmienka alebo nekalá obchodná prax.

Pre posudzovanie situácie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú podľa zákona rozhodujúce všetky okolnosti príslušného prípadu, pričom zákon demonštratívne uvádza dôvody, na ktoré by sa mali brať predovšetkým ohľad, a síce:

1. súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
2. povaha predmetu plnenia záväzku,
3. existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od
   1. sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a,
   2. splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a 5,
   3. výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej vety.

Pri bližšom pohľade na takéto posudzovanie situácie je zrejmá absolútna voľnosť pri rozhodovaní súdu. To, či bude takto postavená možnosť súdu voľne rozhodovať o “spravodlivosti“ dohodnutých zmluvných podmienok správnym riešením, ukáže len čas, no už teraz je minimálne otázna takto postavená možnosť, a to vzhľadom na stav nášho súdnictva.

Vzhľadom k uvedenému posudzovaniu sa javí sporným ustanovenie §369d ods. 5, na základe ktorého „ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi“. Zákon na jednom mieste uvádza, že súd bude rozhodovať vždy podľa konkrétneho prípadu, no zároveň zavádza pravidlo, že ak súd rozhodne o nekalej zmluvnej podmienke, resp. nekalej obchodnej praxi, má sa povinná strana zdržať takéhoto konania aj voči ďalším podnikateľom. Minimálne sa takéto ustanovenie javí ako irelevantné, keďže súd by mal rozhodovať o každom prípade osobitne. Uvedené pravidlo by bolo možné aplikovať iba na situácie, kde by išlo absolútne zhodné prípady. Nakoľko však v slovenskom právnom systéme neexistuje záväznosť judikátov (case law), nemožno sa takéhoto postupu priamo zo zákona dovolávať.

Čo v prípade, ak súd rozhodne, že zmluvné dojednanie je neplatné alebo obchodná prax je zakázaná? V takomto prípade sa v zmysle § 369d ods. 7 použijú na úpravu neplatných práv a povinností zo zmluvy, zákonné ustanovenia.

6. Doplnené kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka

Všeobecne známy § 263 ods. 1 ObchZ, ktorý taxatívne vymedzuje kogentné ustanovenia zákona, od ktorých sa nie je možné odchýliť, sa v súvislosti so zmenami prijatými touto novelou dopĺňa o nové §§ 340a, 340b, 369 až 369d, ktoré predstavujú:

• čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, vrátane subjektov verejnej správy;
• omeškanie dlžníka;
• úrokyomeškania;
• úroky z omeškania a náhrada škody.