Novela Obchodného zákonníka a zmeny v zodpovednosti štatutárov

Horúcou právnou témou posledných dní, je veľká novelizácia Obchodného zákonníka, z 12.10.2017, ktorá priniesla rozsiahle zmeny. Okrem noviniek pri fúziách spoločností, či opatreniam, ktoré majú zabrániť praktikám tzv. bielych  koní, stoja za zmienku aj zmeny v zodpovednosti štatutárov a iných členov obchodných spoločností.

Martin Toček 25. 10. 2017 4 min.

Novela kladie na plecia štatutárnych orgánov oveľa väčšiu mieru zodpovednosti, a to predovšetkým v oblasti podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nepodanie návrhu včas môže na strane štatutárneho orgánu vyvolať zodpovednosť za škodu, ktorú tým spôsobí veriteľovi.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného textu, zodpovednosť sa dotkne predovšetkým prípadov, ktoré sa riadia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii). Práve do predmetného zákona sa novelou pridáva úplne nové ustanovenie, upravujúce zodpovednosť za škodu, spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, § 11a.

Nové ustanovenie je systematicky zaradené hneď za § 11, ktorý upravuje návrh na vyhlásenie konkurzu. Znenie nového § 11a je nasledujúce:

  • „(1) Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
  • (2) Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené.
  • (3) Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
  • (4) Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
  • (5) Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5.
  • (6) Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.“

Na úvod treba ozrejmiť, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu má v zmysle § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník v predĺžení a to do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Ďalej z dikcie § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Nová právna úprava bude doplnkom k § 11 predmetného zákona. Účelom zmien je zjednotenie režimu zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov).

Radi by sme sa pristavili pri ods. 5 nového § 11a, ktorý upravuje liberačné dôvody, teda možnosť zbavenia sa zodpovednosti osôb, povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Na zbavenie sa zodpovednosti musia byť splnené podmienky podľa § 74a ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii:

  • „Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že:
  • a)konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
  • b)ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
  • c)v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.“

Za zmienku stojí aj ustanovenie jednoročnej premlčacej lehoty, ktorá však začína plynúť až po ukončení formálnych procesov zániku spoločnosti.

Opomínať nebudeme ani ods. 6 § 11a, ktorý o hovorí, že právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.

V zmysle § 13a zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov: „Rozhodnutím súdu môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.“

Takéto rozhodnutie tak môže znamenať diskvalifikáciu štatutára.

 

Zdroj: NRSR, Dôvodová správa