Novinka z Luxemburgu: Neymar vyhral spor o neplatnosť ochrannej známky

Ochranná známka ako spôsob zvýšenia atraktivity konkrétneho produktu a zároveň ochrany pred zámenou produktov je už takmer základom, ktorý využívajú mnohí obchodníci. Možno si však ako ochrannú známku zaregistrovať čokoľvek, čo zvýši predajnosť produktu, dokonca aj meno či pseudonym známej osobnosti bez jej súhlasu? Všeobecný súd Európskej únie dnes túto otázku zodpovedal.

Novinka z Luxemburgu: Neymar vyhral spor o neplatnosť ochrannej známky

Smernica o ochrannej známke

Na úrovni Európskej únie sú práva spojené s ochrannou známkou regulované najmä Nariadením Európskeho parlamentu 2017/1001 o ochrannej známke Európske únie. Táto okrem práva samotného majiteľa ochrannej známky chráni aj iné osoby, ktorých práva môžu byť registráciou ochrannej známky dotknuté. Práve z tohto dôvodu sa v nariadení uvádzajú aj absolútne a relatívne dôvody na základe ktorých možno namietať neplatnosť ochrannej známky. Zatiaľ čo pri tých relatívnych sa namieta spravidla existencia staršej ochrannej známky, tak za absolútny dôvod neplatnosti sa uvádza absencia rozlišovacej spôsobilosti známky, rozpor s verejným poriadkom, ale aj fakt, že prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky v dobrej viere a ďalšie. Ako ale preukázať absenciu dobrej viery pri prihlasovaní ochrannej známky?

Meno futbalistu ako ochranná známka

Takýto prípad sa stal v Portugalsku, kde pán Moreira požiadal Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) o zápis slova „NEYMAR“ ako ochrannú známku. O pár rokov neskôr sa o tom dozvedel pán Neymar Da Silva Santos Junior a podal návrh na vyhlásenie neplatnosti takejto ochrannej známky pre všetky výrobky.  EUIPO návrhu vyhovel, následkom čoho pán Moreira  podal žalobu na Všeobecný súd Európskej únie o neplatnosť rozhodnutia EUIPO.

Absencia dobrej viery

Na základe dokazovanie Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie EUIPO potvrdil s tým, že dôvodom takéhoto rozhodnutia bola práve absencia dobrej viery v konaní pána Moreira.

Počas posudzovania žaloby sa pán Moreira  priznal, že v dobe podania prihlášky na zápis ochrannej známky vedel o existencii pána Da Silvu Santosa Juniora, ale netušil, že ide o vychádzajúcu futbalovú hviezdu, nakoľko v Európe ešte známy nebol, ako svoj dôvod pre registráciu tejto ochrannej známky uviedol výslovne jej zvučnosť.

Súd tieto priznania prešetril a dospel k záveru, že v čase podania prihlášky už bol pán Da Silva Santos Junior známy v Európskej únii kvôli výsledkom s brazílskym národným futbalovým tímom ešte roky predtým, ako prestúpil do klubu FC Barelona, čo je jasne preukázateľne voľne dostupnými článkami.

Okrem toho, rozhodujúcim bol fakt, že pán Moreira mal s určitosťou v okamihu podania prihlášky informácie o existencii tohto futbalistu. K takémuto zisteniu dospel Všeobecný súd na základe toho,  v tom isto období pán Moreira požiadal o registráciu ochrannej známky aj s menom iného začínajúceho futbalistu „IKER CASILLAS“, navyše, ako sám uznal, mal dostatočné vedomosti o futbalovom dianí.

Nakoľko pán Moreira dostatočne nepreukázal, že o týchto skutočnostiach nevedel a začínajúce futbalové hviezdy nepoznal, a na základe faktu, že registroval ochrannú známku aj na meno iného obdobne známeho futbalistu má súd za to, že v tomto prípade nejde o náhodu. Keďže prihlasovateľ nekonal v dobrej viere, tak ochranná známka musí byť uznaná za neplatnú.

Zdroj: CURIA