K zmene spoločenskej zmluvy

Život podnikateľa je veľmi dynamický, a preto so sebou prináša rôzne zmeny, ktoré sa musia zákonite prejaviť aj v právnom ukotvení podnikania. 

Martin Kozubík 13. 12. 2011 5 min.
Zmena spoločenskej zmluvy Zmena spoločenskej zmluvy PENonline.sk

Tak ako v reálnom, aj v obchodnom živote sa neustále dejú zmeny, preto aj právna úprava vzťahov vo vnútri spoločnosti s ručením obmedzeným musí vytvárať priestor na zmeny týchto vzťahov, umožňovať a upravovať ich. Vo vzťahoch vo vnútri spoločnosti sú bežné zmeny oprávnené vykonávať v rámci svojej pôsobnosti orgány spoločnosti, hlavne jej konatelia alebo o zásadnejších zmenách valné zhromaždenie. Jestvujú však určité zmeny, ktoré si žiadajú zmenu spoločenskej zmluvy. Práve preto upravuje právny predpis problematiku zmeny spoločenskej zmluvy, vo všeobecnosti, ale aj niektoré špeciálne prípady. 

Dosiahnuť zmenu možno aj v ustanoveniach, ktoré Obchodný zákonník uvádza ako obligatórne, medzi ktoré patria § 110 ods. 1 písm. a) až e), g), j) ako aj ďalšie ustanovenia. Napríklad môže ísť o zmenu obchodného mena, sídla spoločnosti, zmenu v osobách spoločníkov, zmenu predmetu podnikania, zmenu výšky vkladov spoločníkov pri zvýšení alebo znížení základného imania, rozhodnutie o zriadení dozornej rady spoločnosti, rozhodnutie o príplatkovej povinnosti či zmenu kolektívneho oprávnenia konateľov konať v mene spoločnosti na samostatné oprávnenie pre každého konateľa jednotlivo a naopak a niektoré ďalšie zmeny.

Všeobecné ustanovenie o zmene spoločenskej zmluvy podľa Obchodného zákonníka uvádza, že: „Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak.“[1]

Obchodný zákonník disponuje tiež ustanovením o zmene spoločenskej zmluvy, ktoré vyjadruje pôsobnosť valného zhromaždenia, a to nasledovne: „Rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy,  ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia.“[2] Existujú aj ďalšie ustanovenia, ktoré upravujú konkrétne prípady zmeny obsahu spoločenskej zmluvy. Zmena spoločenskej zmluvy sa môže dosiahnuť aj iným, zákonom predpokladaným spôsobom, aj bez aktívnej spoluúčasti spoločníkov. Takúto zmenu vyvolá napr.: zmluva o prevode obchodného podielu, rozhodnutie súdu o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti alebo o vylúčení spoločníka.

Novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 doplnila § 141 o ďalšie odseky, ktoré uvádzajú: „Na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Ak sa prijme rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu spoločenskej zmluvy, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona a spoločenskej zmluvy vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy. Konatelia sú povinní po každej zmene spoločenskej zmluvy vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie spoločenskej zmluvy, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedajú.“[3]

Na základe menovaných ustanovení je možné zmeniť spoločenskú zmluvu tak, ako každú inú zmluvu. Je to možné vykonať v celom či obmedzenom rozsahu, podľa ustanovení Obchodného zákonníka a predpísanou formou.

Rozhodnutím valného zhromaždenia možno spoločenskú zmluvu zmeniť iba v prípadoch, v ktorých takáto zmena zmluvy je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverená do pôsobnosti valného zhromaždenia. Na rozhodnutie valného zhromaždenia Obchodný zákonník uvádza v ustanovení súhlas vždy a to aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov a okrem tejto povinnosti, ak sa rozhodnutím rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom, alebo ak sa obmedzujú práva ňou priznané, súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa rozšírenie, zúženie povinností alebo obmedzenie priznaných práv týka.

K zmene vzťahov, ktoré spoločenská zmluva upravuje, môže dôjsť okrem dohody spoločníkov či uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti aj na základe celého radu ďalších skutočností, ktoré definuje Obchodný zákonník. Tento právny predpis obsahuje ustanovenia § 113, kde ide o rozhodnutia valného zhromaždenia v kadučnom konaní, § 115, kde ide o prevod obchodného podielu, § 116, kde ide o prechod obchodného podielu, § 117, kde sa uvádza rozdelenie obchodného podielu, § 119 o spojení obchodných podielov v rukách jediného spoločníka, § 142 až § 149, ktoré obsahujú zvýšenie a zníženie základného imania, zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a jeho vylúčenie. Pokiaľ v týchto spomenutých prípadoch dôjde k súhlasu alebo k rozhodnutiu valného zhromaždenia, nejde o rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene spoločenskej zmluvy, ale o rozhodnutie príslušnej veci. Na platnosť takéhoto rozhodnutia valného zhromaždenia je potrebné kvórum hlasov, ktoré určuje právny predpis na to ktoré rozhodnutie. 

Všetky rozhodnutia, ktoré sú prijaté hocijakým spôsobom, ktorých dôsledkom je zmena spoločenskej zmluvy, sa podľa Obchodného zákonníka považuje za zmenu spoločenskej zmluvy. Konatelia majú povinnosť po takejto zmene bez zbytočného odkladu vyhotoviť nové úplné znenie spoločenskej zmluvy vrátane uskutočnenej zmeny, bez ohľadu, akým spôsobom k nej došlo a sú zodpovední za úplnosť a správnosť takéhoto vyhotovenia spoločenskej zmluvy.

Od novely Obchodného zákonníka z roku 2001 už nie je možné pripojiť dodatky k spoločenskej zmluve, vždy je potrebné vyhotovenie nového znenia vrátane uskutočnenej zmeny. Konatelia ju podpíšu a musia túto listinu predložiť registrovému súdu do 30 dní od jej vyhotovenia.

Obchodný zákonník nerieši otázku zmeny zakladateľskej listiny spoločnosti s jediným spoločníkom. Predpokladá sa, že v prípade rozhodnutia jediného zakladateľa alebo inej právnej skutočnosti sa bude postupovať obdobne ako pri zmene spoločenskej zmluvy. 

Predošlé tvrdenia a zákonné ustanovenia je možné podložiť aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa spoločník v jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným domáhal zmeny spoločenskej zmluvy a to zapísaním druhého spoločníka do spoločnosti a tiež aj rozšírenia predmetu podnikania o sťahovanie. Návrh, ktorý podal na registrový súd bol odmietnutý. Navrhovateľ sa odvolal na prvostupňový súd, ktorý rovnako ako aj Krajský súd a Najvyšší súd rozhodli, že návrh navrhovateľa zamietajú. K takémuto rozhodnutiu súdy došli na základe skutočnosti, že v čase, keď chcel spoločník zapísať nového spoločníka a dopísať predmet podnikania do spoločnosti, resp. sa dožadoval zmeny spoločenskej zmluvy, tak bola na obchodný podiel spoločníka začatá exekúcia. Tento fakt mal za následok to, že spoločnosť v čase zápisu zmeny spoločenskej zmluvy de facto nemala žiadneho spoločníka a preto nemohlo zasadnúť valné zhromaždenie a schváliť takúto zmenu.[4]

Nemecká právna úprava je od našej niečím odlišná. Zákon nerozlišuje medzi rozhodovaním všetkých spoločníkov a medzi rozhodovaním valného zhromaždenia. K zmene spoločenskej zmluvy môže dôjsť len na základe rozhodnutia spoločníkov, ktoré sa však prijíma valným zhromaždením a to trojštvrtinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

Poznámky pod čiarou:

[1] § 141 ods. 1 OBZ.

[2] § 125 ods. 1 písm. d) OBZ.

[3] § 141 ods. 2 a ods. 3.

[4] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 Obdo 2/2010 o zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri zo dňa 24. októbra 2010.