Obchodná zmluva ako formalizácia právneho titulu vzniku obchodného záväzku

Obchodná zmluva, tak ako každé iné vyjadrenie negociačného postupu v podobe ustálených pravidiel vysporiadania práv a povinností zúčastnených strán, nenachádza významnejšie odlišnosti od zmlúv obsiahnutých v Občianskom kódexe.

JUDr. Filip Petrinec, PhD. 07. 05. 2013 3 min.
Uzatvorenie zmluvy Uzatvorenie zmluvy PrávneNoviny.sk

Podstatu tejto tézy je potrebné hľadať v pôvode oboch kategórií zmlúv, ktorým je snaha subjektov uzniesť sa na formalizovanej podobe ich kontraktačnej iniciatívy. V tomto ohľade však máme za to, že pôvod oboch druhov zmlúv nemôžme považovať za spoločný. Tento názor zastávame najmä s ohľadom na etymologický vývoj zmluvného práva, ktorého základom sú zmluvy jednoduchej občianskoprávnej povahy, ktoré vývojom ľudskej spoločnosti a výmmenno-predajných vzťahov našli svoje vyjadrenie v obchodnoprávnej alternatíve, v podobe tzv. obchodov resp. totožných vzťahov dnes už nahradených pomenovaním obchodné-záväzkové vzťahy. Nielen vývoj zmluvného práva a jeho predmetu, ale vyjadrenie samotnej subsidiarity Obchodného kódexu voči Občianskemu zákonníku je prejavom výsledku postupného vývoja obchodných záväzkov z civilistického základu.

Pojmom zmluva označujeme v zásade dvojstranný zmluvný vzťah, ktorý je výsledkom zmluvných rokovaní o predmete ich vzájomných práv a povinností a spôsobe ich výkonu. Obchodná zmluva ako kontrakt odlišujúci svoju podstatu od tej všeobecnej občianskoprávnej je v tomto ohľade nielen právnym konaním zmluvných subjektov, ale v objektívnej rovine ju chápeme ako právnu skutočnosť zakladajúcu obchodnoprávny vzťah. Pri rozbore spôsobu vzniku tohto dvojstranného právneho úkonu dospievame k záveru pojednávajúcom o zhodnom konaní dvoch zúčastnených strán nevyhnutne majúce prvky oferty (návrhu na uzavretie zmluvy[1]) a jej následnej akceptácie v podobe prijatia obsahu návrhu a stotožnením sa s vysporiadaním vzájomných práv a povinností. Predpokladom účinného prijatia oferty je okrem určitosti a zrozumiteľnosti návrhu aj to, že z prejavu vôle navrhovateľa musí jasne vyplývať, že ide o návrh na uzatvorenie zmluvy i o špecifikáciu danej zmluvy (napr. prostredníctvom vyjadrenia zmluvného typu), o ktorý má mať navrhovateľ záujem.[2]

Je dôležité upresniť aj obsahové podmienky oferty, ktoré na prvom mieste predstavujú základnú podmienku jej platnosti v podobe podstatných obsahových náležitostí (essentialia negotii) charakterizujúce jednotlivé osobitné typy obchodných zmlúv. Istú výnimku z tohto pravidla predstavuje ustanovenie §269 ods.3, ktoré umožňuje negociačný postup účinne uzavrieť aj napriek nesplneniu všetkých všeobecne predpísaných obsahových náležitostí oferty za nasledujúcich okolností: „Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí pravidlo, že záväzok doplniť takýto chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.“

Od podstatných častí zmluvy je potrebné odlišovať tzv. nepodstatné časti, nazývané aj vedľajšie doložky. Predpokladom účinného vzniku zmluvného vzťahu je, ako sme už vyššie uviedli, uznesenie sa na podstatných častiach zmluvy predstavujúcich jej základný rámec a právnu orientáciu. Situácia, kedy sa zmluvné strany nedohodnú na niektorých nepodstatných častiach zmluvy, napriek tomu, že základ ich zmluvného vzťahu definovaný podstatnými časťami zmluvy zostal naplnený, je alternatívnym riešením takejto situácie vyriešenie tejto veci ako dielčej (parciálnej) otázky v priebehu nasledujúcich rokovaní. V tejto súvislosti toto riešenie nechápeme len ako pragmatické rozhodnutie zmluvných strán podmienené pokračovaním v zmluvných jednaniach a realizácii ich vzájomného právneho vzťahu, ale z právneho hľadiska ho kvalifikujeme ako ustanovenie odkladacej podmienky s priamym vplyvom na platnosť celej zmluvy.[3]

Obsah obchodnoprávnych zmlúv je definovaný špecifickým vzťahom medzi podnikateľskými subjektmi a osobami zúčastnenými na výkone činnosti podnikateľa. Tento špeciálny charakter nachádza svoje vyjadrenie aj v špecifických ustanoveniach charakteristických pre obchodné záväzkové vzťahy, akými sú napr.:

  • odkaz na obchodné zvyklosti
  • odkaz na obchodné podmienky
  • aplikácia doložiek využívaných výkladovými pravidlami.

Poznámky pod čiarou:

[1] Pozri ustanovenie § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

[2] Jakubovič, D.: Záväzkové vzťahy a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve, VEDA, vydavateľstvo SAV v Bratislave, 2004, str.40. 

[3] Tamtiež str.46.