Prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo s.r.o.

Praktické problémy pretrvávajúce v súvislosti s s.r.o.-čkami sú neustále diskutovanou témou. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že v našom štáte sú spoločnosti s ručením obmedzeným preferovanou formou obchodnej spoločnosti, a to aj vďaka výhodám, ktoré voľba tejto spoločnosti prináša. Preto sa v tomto príspevku budeme venovať problému, o ktorom „zákon mlčí“ a je ním prevod obchodného podielu na tretiu osobu, stojacu mimo spoločnosti a primárne, či je v tejto súvislosti spoločník, ktorého podiel sa prevádza, povinný oznámiť druhému, resp. druhým spoločníkom, na ktorú konkrétnu osobu sa podiel prevádza, a to ešte pred konaním zasadnutia valného zhromaždenia.

Redakcia 24. 11. 2014 5 min.
prevod obchodného podielu prevod obchodného podielu http://4freephotos.com/

Je prevádzajúci spoločník povinný oznámiť ostatným spoločníkom totožnosť nadobúdateľa obchodného podielu? Akým spôsobom by mal postupovať spoločník sro-čky v prípade, že chce svoj obchodný podiel previesť na inú osobu, ale nie je ochotný na žiadosť ostatných spoločníkov zverejniť totožnosť tohto nadobúdateľa? Podľa ustanovenia § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka môže spoločník previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.[1] V prvom rade je nutné uviesť, že v prípade prevodu obchodného podielu na osoby stojace mimo spoločnosti musí byť táto možnosť ustanovená priamo v spoločenskej zmluve, pretože zo zákona priamo nevyplýva. To znamená, že ak takéto ustanovenie v spoločenskej zmluve absentuje, nie je prevod obchodného podielu prípustný. Ak by napriek tomu došlo k prevodu obchodného podielu, takáto zmluva by bola neplatná.[2] Riešením tohto problému by bola následná zmena spoločenskej zmluvy. Ďalej je možné tento prevod viazať na súhlas valného zhromaždenia, čo musí byť znova expresis verbis uvedené v spoločenskej zmluve. Ak takýto súhlas v spoločenskej zmluve zakotvený nie je, je logické, že k prevodu obchodného podielu môže dôjsť aj bez neho. Rovnako je možné v spoločenskej zmluve zakotviť povinnosť žiadať súhlas od iného orgánu spoločnosti, ktorým môže byť napríklad dozorná rada. Taktiež môže byť v spoločenskej zmluve zakotvené, že pri prevode obchodného podielu na osobu stojacu mimo spoločnosti, musí prevádzajúci spoločník najskôr ponúknuť svoj podiel ostatným spoločníkom, teda možno v nej zakotviť predkupné právo na obchodné podiely. Predstavme si situáciu, že dvaja spoločníci v spoločnosti s ručením obmedzeným nemajú práve najlepší vzťah, jeden z nich by rozhodoval o väčšine dôležitých vecí sám vďaka jeho väčšinovému podielu v spoločnosti. Je samozrejmé, že minoritný spoločník nebude mať pravdepodobne záujem v takejto spoločnosti zotrvať.  Ak by ďalej spoločenská zmluva povoľovala prevod obchodného podielu, bol by naň potrebný súhlas valného zhromaždenia a  majoritný spoločník by žiadal od druhého spoločníka informácie o osobe, ktorá sa má stať nadobúdateľom obchodného podielu. Rovnako by obsahovala predkupné právo pre ostatných spoločníkov.

Ako by mal postupovať prevádzajúci spoločník, aby neporušil zákon?

Nachádzame v situácii, kedy v spoločenskej zmluve máme zakotvenú povinnosť požadovať súhlas valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu. Zákon v ustanovení § 127a Obchodného zákonníka uvádza náležitosti zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia, ale absentuje tu ustanovenie, ktoré by nám ukladalo povinnosť uviesť osobu nadobúdateľa, resp. konkretizovať v zápisnici osobu, na ktorú sa obchodný podiel prevádza. Takáto povinnosť vzniká až uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu. Keďže zákonná úprava neustanovuje náležitosti súhlasu valného zhromaždenia o prevode obchodného podielu, platí zásada „všetko, čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“.  Uvedená zásada primárne vyplýva z Ústavy SR: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo čo zákon neukladá.“[3]

Ďalším dôvodom, pre ktorý nám nevzniká povinnosť oznámiť totožnosť osoby, na ktorú sa prevádza obchodný podiel je, že v našom prípade nejde o uzavretú spoločnosť. O uzavretú spoločnosť by išlo vtedy, ak by bol prevod obchodného podielu na inú osobu ako spoločníka v spoločenskej zmluve vylúčený úplne. To znamená, že by bol v budúcnosti vylúčený vstup iných osôb, ako sú spoločníci do spoločnosti.[4] Na základe výkladu právnej úpravy možno konštatovať, že naša spoločnosť s ručením obmedzeným v spoločenskej zmluve nevylúčením prevodu obchodného podielu na tretie osoby disponuje statusom „otvorenej obchodnej spoločnosti“.

Navyše v súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že prevod obchodného podielu je právom spoločníka. Poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp. zn. 6 Obdo 30/2009, v ktorom súd uvádza, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto práva sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskou zmluvou.[5] Z tohto dôvodu nie je možné, aby spoločník, resp. konateľ spoločnosti uložil povinnosť konkretizovať osobu nadobúdateľa obchodného podielu inému spoločníkovi. Na základe logickej úvahy a prostredníctvom analýzy právnych predpisov uvádzame, že povinnosť oznámiť totožnosť nadobúdateľa obchodného podielu na zasadnutí valného zhromaždenia spoločníkovi nevznikne. Je ale samozrejmé, že za predpokladu, že konateľ spoločnosti nevyužije svoje predkupné právo, v zmluve o prevode obchodného podielu bude musieť byť uvedená osoba nadobúdateľa, pretože v tomto prípade ide o jednu zo základných náležitostí zmluvy o prevode, ktorou je označenie zmluvných strán.

Poznámky pod čiarou:

[1] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[2] FEKETE, I.: Spoločnosť s ručením obmedzeným, komplexná príručka, Epos, 2004, s. 278.

[3] Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

[4] FEKETE, I.: Spoločnosť s ručením obmedzeným, komplexná príručka, Epos, 2004, s. 276.

[5]Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6 Obdo 30/2009.