Spory s ochranou slabšej strany

Z názvu článku je zrejmé, že zákonodarca odčlenil od klasického sporového konania spory, v ktorých sa nebude plne uplatňovať princíp nového kontradiktórneho sporového poriadku.

JUDr. Alexandra Podivinská 05. 11. 2016 2 min.

Ako už bolo naznačené, prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu sa nebudú v sporovom konaní bezvýnimočne uplatňovať, nakoľko nie sú žiaduce pre všetky subjekty, ktoré sa konania zúčastňujú. Zákonodarca túto výnimku vysvetľuje v Dôvodnej správe k zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) nasledovne:

  • „Odôvodnenie tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohorozených subjektívnych práv."

Zákon teda rozlišuje konania, v ktorých vystupujú subjekty v slabšom postavení. Výnimka sa bude uplatňovať v týchto osobitných konaniach:

  1. v spotrebiteľských sporoch,

  2. v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (uvedené konanie spadá pod spotrebiteľské spory)

  3. v antidiskriminačných sporoch,

  4. v individuálnych pracovných sporoch.

Prostriedky zákonom poskytovanej ochrany

Súd má zvýšenú poučovaciu povinnosť vo vzťahu k týmto subjektom. Prejavuje sa tu aj osobitné procesné zastúpenie, napríklad v spotrebiteľskom spore môže spotrebiteľa zastupovať spotrebiteľské ochranné združenie. Inštitút spojenia vecí je možné aplikovať iba za predpokladu, že tým nebude narušená „rovnováha“ medzi stranami sporu. To znamená, že spojenie vecí bude prípustné za predpokladu, že tieto konania sa týkajú spotrebiteľských sporov. Upúšťa sa aj od aplikácie ustanovení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii, ktoré sa nebudú aplikovať. Z toho vyplýva, že slabšia strana môže predložiť alebo označiť skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však bude slabšia strana zastúpená v konaní pred súdom advokátom, vyššie definovaná výnimka sa neuplatní. V zmysle ustanovenia § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené platí aj pre vykonanie a zabezpečenie dôkazu. Nebudú sa tu uplatňovať ani ustanovenia týkajúce sa rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ by mal byť takýto rozsudok vydaný v neprospech slabšej strany.