Spotrebiteľské zmluvy o propagácii reklamnej plochy - aké neprijateľné podmienky môžu obsahovať?

V Českej republike sa možno stretnúť s uzavieraním zmlúv o propagácii reklamnej plochy, ktoré uzatvárajú podnikateľské subjekty, konkrétne UP PROMOTION, s. r. o. a BEZREKLAMKA, s. r. o., s nepodnikateľmi - spotrebiteľmi. Tieto zmluvy však obsahujú rôzne ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Redakcia 27. 12. 2013 4 min.
Reklamné plochy Reklamné plochy Rainbow umbrella from 4freephotos.com

Čo je predmetom zmlúv o propagácii reklamnej plochy?

Ak chce súkromný vlastník rodinného domu, auta alebo iného objektu ponúknuť plochu (napr. na fasáde domu, karosérii auta a pod.) na prenájom reklamy, môže uzavrieť s uvedenými spoločnosťami predmetnú zmluvu o propagácii reklamnej plochy. Následne dané spoločnosti inzerujú na svojej webovej stránke predmetné objekty, na ktoré sa má umiestniť reklama s cieľom nájsť záujemcu o reklamu. V predmetnej zmluve sa teda dodávateľ (podnikateľský subjekt) zaviaže zaistiť propagáciu plochy ako voľnej reklamnej plochy a objednávateľ (spotrebiteľ) sa zaviaže zaplatiť jednorazovú peňažnú čiastku, pričom táto čiastka ,,nie je vratná, a to ani v prípade ukončenia tejto zmluvy z akéhokoľvek dôvodu“. Taktiež býva zmluvnými stranami dohodnutá automatická prolongácia (predĺženie) danej zmluvy, pričom je možné ukončiť ju výpoveďou.

V prípade podnikateľského subjektu výpoveďou bez udania dôvodu alebo v prípade spotrebiteľa písomne doporučenou najneskôr 30 dní pred automatickou prolongáciou zmluvy. Tieto zmluvy sú uzatvárané podľa obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1, ktorého úprava viac vyhovuje podnikateľským subjektom (obdobne ako v Slovenskej republike je tu možnosť uzavrieť tzv. fakultatívny obchod – hoci zo zákona by sa úprava obchodného zákonníka na subjekty právneho vzťahu nevzťahovala, tieto môžu prejaviť vôľu, aby sa tak stalo – podľa českej právnej úpravy však takáto dohoda strán nie je prípustná, ak smeruje k zhoršeniu právneho postavenia účastníka zmluvy, ktorý nie je podnikateľom[1]).

Rozhodovacia prax súdov

České súdy nerozhodovali v tejto otázke konštantne, nezhodli sa v nasledujúcich otázkach:

  • či je platnou dohoda zmluvných strán riadiť sa obchodným zákonníkom,
  • o aký typ zmluvy ide (napr. zmluva o dielo) alebo ide o nepomenovanú zmluvu a
  • ktoré ustanovenia zmluvy o propagácii reklamnej plochy sú neplatné z hľadiska úpravy ochrany spotrebiteľa.

Z toho dôvodu vydal Najvyšší súd Českej republiky (ďalej ako „NS ČR“) stanovisko, ktoré má zjednotiť právne názory nižších súdov.[2] Toto stanovisko nie je de iure záväzné, avšak de facto áno, pretože Najvyšší súd je v hierarchii všeobecného súdnictva najvyššie.

Stanovisko NS ČR

V stanovisku NS ČR určil, že zmluva o propagácii reklamnej plochy je nepomenovanou (inominátnou) zmluvou, ktorú môžu zmluvné strany uzavrieť aj podľa obchodného zákonníka, ak to nezhoršuje postavenie spotrebiteľa. O zmluvu o dielo nemôže ísť preto, že vymedzený predmet zmluvy (t. j. ponuka plochy k reklamným účelom) nespĺňa zákonné kritéria diela (to znamená, že nejde o zhotovenie, montáž, údržbu, opravu, úpravu veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti)[3]. Nepôjde ani o mandátnu zmluvu, pretože umiestnenie údajov a informácií na webovej stránke nie je konaním mandatára menom mandanta.

Neprijateľné podmienky v predmetných zmluvách

Hoci sa zmluva riadi obchodným zákonníkom, stále platí ustanovenie občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť – ak sa dá oddeliť od ostatného obsahu.[4] Ako bolo písané vyššie, niektoré z konkrétnych ustanovení zmluvy aj NS ČR vyhlásil za neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatnými sú dojednania danej zmluvy týkajúce sa :

  • nenávratnosti plnenia poskytnutého spotrebiteľom bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy tam, kde zákon vrátenie vzájomne poskytnutého plnenia predpokladá,
  • povinnosti spotrebiteľa platiť zmluvnú pokutu a paušálne náklady za prípadné písomné upomienky, keď na druhej strane dodávateľ takúto povinnosť nemá,
  • automatického predlžovania platnosti zmluvy, a
  • odlišného režimu účinnosti výpovede zmluvy pre každú zo zmluvných strán.

Porovnanie českej a slovenskej právnej úpravy

Česká právna úprava je v oblasti tzv. fakultatívnych obchodov podrobnejšia. V prípade spotrebiteľskej zmluvy uzavretej podľa obchodného zákonníka odkazuje na ustanovenia občianskeho zákonníka v prospech ochrany spotrebiteľa; stanovuje, že podriadenie sa režimu obchodného zákonníka nemôže zhoršiť postavenie spotrebiteľa v porovnaní so zmluvou uzavretou podľa občianskeho zákonníka. V prípade Slovenskej republiky takéto ustanovenia v § 262 Obchodného zákonníka[5] chýbajú, no slovenské súdy by v obdobných prípadoch mohli rozhodovať cez prizmu materialistického výkladu, teda prostredníctvom princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý je momentálne často presadzovaný a diskutovaný. Teda na dané zmluvy by takisto uplatnili ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Poznámky pod čiarou:

[1] § 262 odst. 1 zákona č. 513/1991 Sb. v znení neskorších predpisov (Obchodní zákoník platný do 31.12.2013 – od roku 2014 bude nahradený novým českým Občianskym zákonníkom č. 89/2012 Sb., ktorý bude v sebe obsahovať občiansko-právnu aj obchodno-právnu úpravu).

[2] Stanovisko NS ČR zo dňa 11. decembra 2013, sp. zn. Cpjn 200/2013.

[3] Podľa § 536 odst. 2 zákona č. 513/1991 Sb. v znení neskorších predpisov.

[4] Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Sb. v znení neskorších predpisov (do 31.12.2013 aktuálny český Občanský zákoník). Rovnaké ustanovenie platí v Slovenskej republike.

[5] Zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník)