Využívanie kamerových systémov súkromnými osobami - jednotlivcami

Článok sa venuje komplexnej analýze právneho stavu spojeného s využívaním kamerového systému v podmienkach súkromných osôb jednotlivcov na účely ochrany ich majetku, zdravia alebo odhaľovania kriminality. Okrem vysvetlenia najdôležitejších aspektov predmetnej problematiky sú identifikované aj jednotlivé povinnosti prevádzkovateľa kamerového informačného systému slúžiaceho na ochranu rodinného domu, resp. obydlia.

Využívanie kamerových systémov súkromnými osobami - jednotlivcami

V praxi je čoraz častejšie, že fyzické osoby využívajú na ochranu majetku vo svojom súkromnom vlastníctve aj kamerové systémy. V prípade ak sú takéto prostriedky spracúvania osobných údajov využívané nad rámec tzv. výnimky domácich a osobných činností v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), tak fyzická osoba nadobudne postavenie prevádzkovateľa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Táto situácia nastáva v podstate vždy, keď fyzická osoba monitoruje prostredníctvom kamerových systémov priestory prístupné verejnosti.

Vyššie naznačený skutkový stav spôsobuje potrebu vysporiadania sa s viacerými povinnosťami prevádzkovateľa podľa zákona o ochrane osobných údajov, pretože od decembra 2014 na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-212/13 František Ryneš vs Úřad pro ochranu osobních údajů ČR už neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že prevádzkovanie kamerového systému, ktorý je inštalovaný na rodinnom dome za účelom ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu, nemôže spadať pod výnimku spod pôsobnosti smernice 95/46/ES a teda tým pádom aj spod pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov.

Výnimka domácich alebo osobných činností vs § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov

Výnimka domácich a osobných činností spôsobuje úplnú nemožnosť aplikácie zákona o ochrane osobných údajov, čo znamená, že jednotlivec (nie prevádzkovateľ) využívajúci kamerový systém výlučne vo svojej osobnej alebo domácej sfére nebude mať postavenie prevádzkovateľa a nebude povinný plniť žiadne povinnosti ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov. Využívanie kamier, resp. kamerového systému výlučne v intenciách osobnej alebo domácej činnosti znamená napr. vyhotovovanie súkromných obrazových alebo zvukovo-obrazových záznamov (videí) pre vlastnú potrebu (napr. svadobné video, video z dovolenky apod.) alebo monitorovanie súkromných priestorov jednotlivca, ktoré sú zabezpečené pred voľným pohybom verejnosti (napr. vnútorný perimeter oploteného súkromného pozemku).

Na proti tomu monitorovanie priestorov prístupných verejnosti (§ 4 ods. 3 písm. j) zákona o ochrane osobných údajov) spôsobuje, že ten kto spôsobil jeho monitorovanie prostredníctvom kamerového systému bude mať postavenie prevádzkovateľa a bude povinný splniť príslušné povinnosti ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov (najmä § 6 ods. 2, § 15 ods. 7 v spojitosti s § 17 ods. 7, § 19 ods.1, § 43 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov). V praxi ide najmä o prípady, keď fyzické osoby na účely ochrany svojho majetku nainštalujú kamerový systém, takým spôsobom, že jednotlivé kamery umožňujú aj monitorovanie priľahlej verejnej komunikácie, parkoviska, resp. parkovacieho boxu alebo neoplotenej predzáhradky rodinného domu. Veľmi podstatným diferenciačným kritériom odlišujúcim moment voľného režimu od režimu regulovaného zákonom o ochrane osobných údajov predstavuje teda monitorovanie alebo nemonitorovanie priestorov prístupných verejnosti.

V danej súvislosti považujeme za vhodné dodať, že z aplikačnej praxe Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) vyplynulo, že úrad považuje za monitorovanie, t. j. zároveň aj za spracúvanie osobných údajov také využívanie kamerového systému , ktoré prebieha aj v tzv. streammingovom móde, t. j. bez toho, aby dochádzalo k vyhotovovaniu obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu na pevný nosič informácií (napr. pevný disk apod.).[1]

Priestor prístupný verejnosti

Ako už bolo uvedené priestor prístupný verejnosti je veľmi podstatný z hľadiska toho či bude majiteľ kamerového systému právne kvalifikovaný ako prevádzkovateľ v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Predmetný pojem je v zákone o ochrane osobných údajov legálne definovaný ako „priestor, do ktorého možno voľne vstupovať, a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore, alebo je to priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon.“[2]

V podmienkach bežného využívania kamerového systému fyzickými osobami jednotlivcami, t. j. ochrana vlastného majetku (domu, záhrady, pozemku, motorového vozidla apod.) sú priestormi prístupnými verejnosti najmä priľahlá ulica, chodník prípadne parkovacie miesto pred domom. Z hľadiska dikcie predmetnej legálnej definície nie je podľa nás však paradoxne vylúčené, aby na účely zákona o ochrane osobných údajov mal povahu priestoru prístupného verejnosti aj súkromný pozemok majiteľa kamerového systému. Stačí ak je takýto súkromný pozemok fyzickej osoby monitorovaný kamerovým systémom a zároveň je doňho možné voľne vstúpiť a voľne sa v ňom pohybovať (napr. neoplotené okolie obydlia). V tejto súvislosti je podľa nás viac podstatná faktická stránka veci (možnosť vstupu a voľného pohybu v monitorovanom priestore) ako právna (rušenie vlastníckeho práva majiteľa monitorovaného pozemku).

Za priestory prístupné verejnosti v zmysle zákona o ochrane osobných údajov určite nemožno v danom kontexte považovať interiér obydlia fyzickej osoby, interiér garáže rodinného domu apod., ako aj oplotené súkromné pozemky, ktorých súčasťou sú často zátišia v záhradách, altánky, detské ihriská, bazény apod., ktoré sú predmetom monitorovania kamerovým systémom.

Občianskoprávny aspekt využívania kamerového systému jednotlivcom

K pnutiu medzi ochranou osobných údajov a občianskoprávnou ochranou osobnosti dochádza aj v kontexte využívania kamerového systému jednotlivcom pri zabezpečovaní ochrany svojho obydlia. Zjednodušene je možné povedať, že pre aplikáciu zákona o ochrane osobných údajov je v takýchto prípadoch potrebné primárne skúmať či konanie upravené v § 12 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) (vyhotovovanie záznamov zachytávajúcich stránky ľudskej osobnosti, resp. v ponímaní úradu osobné údaje vrátane osobitnej kategórie osobných údajov na určitý hmotný substrát, napr. SD kartu alebo hard disk) vykonal prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ pri monitorovaní priestorov prístupných verejnosti alebo to vykonala fyzická osoba jednotlivec v rámci výnimky domácej alebo osobnej činnosti. Uvedené znamená, že je potrebné skúmať či nedošlo k monitorovaniu priestorov prístupných verejnosti a využitie kamerového systému malo povahu výlučne domácej alebo osobnej činnosti fyzickej osoby – jednotlivca. Ak neboli monitorované priestory prístupné verejnosti je možné skonštatovať, že monitorovanie súkromného pozemku a obydlia patriaceho jednotlivcovi je subsumovateľné pod výnimku osobných alebo domácich činností (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov).

V prípade, ak sa uplatňuje výnimka domácich alebo osobných činností úrad nemá nad takým spracúvaním osobných údajov právomoc a nemôže v takých prípadoch konať. V takýchto prípadoch je základné právo na ochranu súkromia (osobných údajov) a rodinného života chránené občianskoprávnou ochranou osobnosti (§ 11 až § 16 Občianskeho zákonníka) a v prípadoch neoprávnených zásahov (napr. zverejnenie videa v príčinnej súvislosti so vznikom ujmy iného človeka) poskytujú právnu ochranu na základe žalôb na ochranu osobnosti všeobecné súdy. Navrhovateľ (žalobca) má k dispozícii „triumvirát“ klasických žalôb, ktoré sú určené na upustenie od neoprávneného zásahu, na odstránenie následkov neoprávneného zásahu, prípadne aj na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, ktoré môže byť vyjadrené aj v peniazoch. Ďalšie otázky týkajúce sa občianskoprávnej ochrany osobnosti je vhodné v prípade potreby konzultovať s advokátom.

Kamerové systémy, ktoré využívajú fyzické osoby (prevádzkovatelia) slúžia najčastejšie na ochranu súkromného majetku (napr. autá a nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve fyzických osôb). V danej súvislosti je teda podľa nášho názoru z občianskoprávneho hľadiska tiež rozumné zvážiť, či zvýšením ochrany súkromného majetku kamerovým systémom nebude dochádzať k zhoršeniu susedských vzťahov. Je potrebné zdôrazniť, že monitorovanie priestorov, ktoré nemajú povahu priestorov prístupných verejnosti a zároveň ide o priestory vo vlastníctve inej fyzickej osoby (napr. časť susedovej záhrady alebo okno na jeho dome) nie je možné vykonávať bez súhlasu, resp. privolenia ľudí, ktorých sa takéto monitorovanie bude týkať. Takéto právne vzťahy sú však mimo pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov a právomoci úradu, pretože ide o občianskoprávne vzťahy upravené v Občianskom zákonníku (§ 11 a § 16, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Snaha o atrahovanie právomoci a mocenský vstup do týchto vzťahov zo strany regulátora, ktorý je verejnoprávnym dozorným orgánom, by bolo protiústavné, keďže súkromnoprávne a verejnoprávne vzťahy sú v našom právnom poriadku striktne oddelené a v občianskoprávnych vzťahoch sú na základe čl. 142 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) mocensky oprávnené rozhodovať iba súdy. V opačnom prípade by mohla dávať napr. Slovenská obchodná inšpekcia občanovi pokutu za to, že pri predaji veci zo svojho osobného vlastníctva nedodržal verejnoprávne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa apod., čo je zrejmý nezmysel.

Vo všeobecnosti možno považovať monitorovanie diania na cudzích pozemkoch, ktoré nemajú charakter priestoru prístupného verejnosti v zmysle § 4 ods. 3 písm. j) zákona o ochrane osobných údajov za nevhodné. V záujme prevádzkovateľa kamerového systému je, aby si vopred dohodol podmienky a detaily jeho využívania so svojimi susedmi (v tej časti, v ktorej by mohlo dochádzať k monitorovaniu cudzieho súkromného pozemku), tak aby nedochádzalo k  rušeniu dobrých susedských vzťahov. Najvhodnejšie je kamerový systém optimalizovať takým spôsobom, aby vôbec nedochádzalo k monitorovaniu susedných objektov a pozemkov patriacich susedom majiteľa kamerového systému. Vlastník kamerového systému, resp. prevádzkovateľ sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného (napr. susedov), alebo čím by vážne ohrozoval výkon ich práv. Susedia majiteľa kamerového systému majú ústavné právo na ochranu súkromia a rodinného života (čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky), čo je prevádzkovateľ, resp. osoba využívajúca kamerový systém v právnom režime tzv. výnimky domácich alebo osobných činností povinná rešpektovať. Monitorovanie priestorov prístupných verejnosti prevádzkovateľ kamerového systému nemusí so svojimi susedmi nijako riešiť. V tomto prípade postačuje splniť príslušné povinnosti ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov (pozri bod 7).

Pozor na „udanie“ úradu

V prípadoch, keď kamerové systémy monitorujú aj verejne prístupné priestory môže ktokoľvek v prípade podozrenia z porušovania zákona o ochrane osobných údajov podať podnet na úrad. Ak sa niekto cíti byť priamo dotknutý prevádzkovaním kamerového systému napr. tým, že je ním monitorovaný v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, môže ako dotknutá osoba iniciovať začatie konania o ochrane osobných údajov podľa § 63 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Rozdiel medzi návrhom na začatie konania a podnetom spočíva v tom, že v prípade riadne podaného návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa obsahové náležitosti podľa
§ 63 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov je úrad povinný ex lege konať. Podnet takéto právne účinky nemá, čo však neznamená, že sa úrad podnetmi nezaoberá a nerealizuje mimoriadne kontroly spracúvania osobných údajov. Bohužiaľ, ako je na Slovensku zvykom sú podnety často podávané ako akt zlomyseľnosti, či pomsty človeka voči človeku a štátne orgány sa tak nepriamo stávajú rukojemníkmi vybavovania súkromných sporov. Prevádzkovateľ kamerového systému by tak mal dôsledne zvážiť svoju pripravenosť zabezpečiť adekvátnu ochranu osobných údajov splnením príslušných povinností uložených zákonom o ochrane osobných údajov, a to najmä ak má zlé susedské vzťahy, či spory alebo má nejakých osobných nepriateľov.

V prípade ak monitorujete iba priestory, ktoré nemajú povahu priestoru prístupného verejnosti nie je sa čoho obávať. V prípade ak by k vám domov došla kvôli takémuto kamerovému systému kontrola z úradu je potrebné si uvedomiť, že písomne poverený kontrolný orgán úradu na vykonanie takejto kontroly nie je oprávnený vstúpiť do Vášho obydlia, ktoré je chránené čl. 21 ústavy, pretože kontrolný orgán je v zmysle § 56 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov oprávnený vstupovať „iba“ na pozemky, do budov alebo miestností prevádzok a zariadení prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. V danej situácii vámm však v záujme vyhnutia sa zbytočným komplikáciám a právnym treniciam odporúčame preukázať kontrolnému orgánu, že nedochádza k monitorovaniu priestorov prístupných verejnosti (napr. poskytnutím záznamu alebo umožnením vyhotovenia fotodokumentácie skutkového stavu veci apod.), čoho súčasťou nemusí byť vpustenia kontrolného orgánu do Vášho obydlia, ak si to sami neželáte.

Legitimita a proporcionalita využívania kamerového systému

Každá fyzická osoba má právo stať sa prevádzkovateľom kamerového informačného systému. Avšak pre využívanie kamerového systému je vhodné sa rozhodnúť najmä vtedy, keď na to existuje relevantný dôvod korešpondujúci s niektorým z účelov spracúvania osobných údajov ustanoveným v § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov. Napríklad legitímnym dôvodom ochrany rodinného domu kamerovým systémom môže byť predchádzajúce protiprávne konanie (trestný čin, priestupok) spáchané proti takémuto majetku alebo jeho príslušenstvu (krádeže, poškodzovanie cudzej veci, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu apod.) alebo ohrozenie existujúce v blízkom okolí (vlámanie u susedov apod.).V uvedenej súvislosti je vhodné uchovávať pre prípad možnej kontroly doklad preukazujúci takýto dôvod na zaobstaranie kamerového systému (napr. podané trestné oznámenie, písomná komunikácia s príslušnými štátnymi orgánmi apod.).

Veľmi častým pochybením pri využívaní kamerových systémov jednotlivcami je dodržanie zásady proporcionality spracúvania osobných údajov, ktorá je vyjadrená ako jedna zo základných povinností prevádzkovateľa (§ 6 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane osobných údajov), v zmysle ktorej je prevádzkovateľ povinný spracúvať iba také osobné údaje, ktoré sú z hľadiska svojho obsahu i rozsahu nevyhnutné na dosiahnutie účelu. V danom prípade sú účely spracúvania osobných údajov (ochrana majetku, zdravia, odhaľovanie kriminality) priamo ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov. V praxi uvedené znamená, že nemožno považovať za primerané, resp. proporcionálne monitorovanie príliš rozľahlého priestoru prístupného verejnosti, ktorý nemá žiadnu väzbu ani logickú spojitosť s dosahovaním zákonom o ochrane osobných údajov ustanovených účelov spracúvania osobných údajov. Na príklade je to možné vysvetliť tak, že ak prevádzkovateľ monitoruje podstatnú časť celej ulice, vrátane pozemnej cestnej komunikácie, chodníkov, cudzích pozemkov, z ktorých nemožno rozumne očakávať žiadny útok voči jeho majetku dochádza nevyhnutne aj k neprimeranému spracúvaniu osobných údajov ipso facto dochádza k porušovaniu ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane osobných údajov. Naproti tomu, ak sa monitoruje iba bezprostredné okolie rodinného domu ako je napr. priestor pred vchodom, popri plote, parkovacie miesto pred domom, predzáhradka apod. s určitosťou pôjde o taký priestor, ktorý možno považovať z hľadiska možného útoku proti chránenému majetku za nevyhnutný a teda jeho monitorovanie bude spôsobovať primerané, resp. proporcionálne spracúvanie osobných údajov. Samozrejme vždy platí, že každý prípad je individuálny a je potrebné ho posudzovať osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti.

Osobitná situácia v podmienkach bytových domov

Vzhľadom na našu národnú právnu úpravu považujeme za potrebné v kontexte analyzovanej témy bližšie vysvetliť aj osobitnú situáciu týkajúcu sa monitorovania spoločných priestorov v bytových domoch a osobitosť postupov, ktoré znemožňujú svojvoľnú inštaláciu kamerového systému individuálnym vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome. Fyzická osoba jednotlivec, ktorá by chcela využívať kamerový systém na ochranu svojho majetku v bytovom dome, tak nemôže urobiť svojvoľne, ale musí zobrať do úvahy právnu úpravu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).

V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. zabezpečujú správu bytového domu buď spoločenstvo vlastníkov, alebo správca bytového domu, ak s ním vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavrú písomnú zmluvu o správe bytového domu. V tejto súvislosti môže byť prevádzkovateľom kamerového systému v bytovom dome len spoločenstvo vlastníkov alebo správca, ak mu to umožňuje zmluva o správe bytového domu, lebo len tieto subjekty sui generis sú v podmienkach bytového domu oprávnené rozhodnúť o prostriedkoch spracúvania osobných údajov (kamerový systém) na účely ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov (napr. ochrana spoločného majetku vlastníkov, či odhaľovanie kriminality v podmienkach spoločných priestorov bytového domu, resp. jeho priľahlého okolia).

Prevádzkovateľ je s poukazom na § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 182/1993 Z. z. oprávnený pristúpiť k inštalovaniu kamerového systému v podmienkach bytového domu, až po hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde sa nadpolovičná väčšina vyjadrí za to, aby došlo k obstaraniu a využívaniu kamerového systému v podmienkach bytového domu a jeho nebytových priestorov. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru má podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

Vyššie uvedené sa týka takého kamerového systému, ktorým by sa mali monitorovať spoločné priestory bytového domu a jeho priľahlé okolie (napr. priestor pred vstupnou bránou, priestor umožňujúci vniknutie do pivničných priestorov bytového domu apod.). V danej súvislosti je vhodné uviesť, že úrad v rámci svojej aplikačnej praxe dospel k  právnemu názoru, že spoločné priestory bytového domu (napr. najmä vestibul, schodisko, chodby, pivničné priestory, kabína výťahu) umiestnené v bytovom dome je možné za určitých okolností považovať za priestor prístupný verejnosti v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Avšak táto skutočnosť je podmienená takými okolnosťami ako je napr. nastavenie bytového poriadku (sprevádzanie návštev, režim umožňovania vstupu do spoločných priestorov) a dispozičnými riešeniami realizovanými priamo v danom bytovom dome (napr. prekážky znemožňujúce voľný pohyb v monitorovanom priestore ako sú rôzne interiérové mrežové brány, aktivácia výťahu kľúčom, recepcia s kontrolovaným vstupom apod.). Za priestory prístupné verejnosti možno však bez akýchkoľvek pochybností považovať ulicu alebo priestor pred vchodom do bytového domu, ktoré sú monitorované kamerami dislokovanými v exteriéri bytového domu.

V prípadoch, keď by sa individuálna fyzická osoba, ktorá je zároveň vlastníkom bytu, resp. nebytového priestoru v bytovom dome rozhodla inštalovať kamerový systém v podmienkach bytového domu (t. j. napr. v spoločných priestoroch bytového domu, v nebytových priestoroch, na exteriérovej fasáde, či na streche bytového domu) „na vlastnú päsť“ je zrejmé, že by nekonala v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. Predmetná situácia by mohla zároveň zákonite viesť aj k tomu, že by došlo k porušeniu základných princípov spracúvania osobných údajov (§ 6 ods. 2 písm. b), c), d), e) zákona o ochrane osobných údajov), keďže relevantné účely spracúvania osobných údajov ustanovené zákonom o ochrane osobných (§ 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov) nemôže v podmienkach bytového domu legitímne a proporcionálne dosiahnuť individuálny vlastník bytu, ale len spoločenstvo vlastníkov alebo správca bytového domu. Nie je možné akceptovať, aby jednotlivec v snahe chrániť svoje subjektívne práva v daných podmienkach neprimerane zasiahol do základného práva na ochranu súkromia a rodinného života (čl. 9 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky) iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov žijúcich v bytovom dome, a to hlavne v prípade, keď existujú zákonom upravené postupy, ktoré umožňujú možnosť ochrany individuálnych subjektívnych práv konkrétneho vlastníka bytu za súčasného demokratického zohľadnenia práv a právom chránených záujmov väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Inými slovami, ide tu o vyjadrenie základného postulátu právneho štátu stojaceho na dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd, ktorý vyjadril už John Locke vetou: „Moja sloboda sa končí tam, kde začína sloboda druhého.“ V prípade konania individuálneho vlastníka bytu spočívajúceho v svojvoľnej inštalácii a využívaní kamerového systému v podmienkach bytového domu môže byť takémuto prevádzkovateľovi uložená zo strany úradu sankcia a zároveň dôjde k uloženiu opatrenia, ktorým sa zakáže evidentne protiprávne spracúvanie osobných údajov.

Pre úplnosť považujeme za vhodné dodať, že ak by sa fyzická osoba (vlastník, resp. iný obyvateľ bytu v bytovom dome) rozhodla využívať funkčný kamerový systém vo svojom byte takým spôsobom, že by dochádzalo k monitorovaniu priestorov prístupných verejnosti (napr. umiestnenie kamier za oknom bytu alebo na balkóne bytu) bola by riadnym prevádzkovateľom a musela by splniť príslušné povinnosti (odkaz na príslušnú časť usmernenia). V takýchto prípadoch totiž nemôže ísť o vec týkajúcu sa spoločnej správy bytového domu, a preto nie je potrebné brať do úvahy právnu úpravu zákona č. 182/1993 Z. z. Uvedené znamená, že za určitých okolností môže byť prevádzkovateľom kamerového systému v bytovom dome aj individuálny vlastník bytu alebo nebytového priestoru, a to v prípade ak kamerový systém slúži v súlade s účelmi ustanovenými v § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov výlučne na ochranu subjektívneho práva individuálneho vlastníka, je nainštalovaný na súkromnom majetku vlastníka bytu a zároveň takýto kamerový systém nemonitoruje spoločné priestory v bytovom dome. V danej súvislosti považujeme za vhodné dať do pozornosti, že v týchto prípadoch je pomerne zložité dodržať niektoré zo základných princípov spracúvania osobných údajov (§ 6 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov). Napríklad ak by sa vlastník bytu povedzme na štvrtom poschodí rozhodol z balkóna monitorovať dianie na polovici sídliska bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s ochranou svojich subjektívnych práv spočívajúcich najmä v ochrane svojho majetku alebo zdravia seba alebo svojich blízkych osôb, išlo by s určitosťou o exces zo základných zásad spracúvania osobných údajov a došlo by k porušeniu ustanovení § 6 ods. 2 písm. b) až d) zákona o ochrane osobných údajov. Naproti tomu, ak by sa takýto vlastník bytu, resp. prevádzkovateľ rozhodol nastaviť sklon (statickej) kamery inštalovanej na svojom balkóne takým spôsobom, že by monitoroval iba svoje vyhradené parkovacie miesto, resp. jeho bezprostredné okolie, z ktorého možno rozumne očakávať možné protiprávne konanie namierené voči jeho majetku, a to za účelom ochrany svojho zaparkovaného motorového vozidla, tak by k uvedeným excesom nedošlo. Predmetné spracúvanie osobných údajov by tak bolo legitímne, účelné i proporcionálne vo vzťahu k ochrane osobných údajov osôb, ktoré by sa pohybovali na vyhradenom parkovacom mieste, resp. v jeho bezprostrednom okolí.

Povinnosti prevádzkovateľa kamerového informačného systému

V prípade, ak je fyzická osoba prevádzkovateľom kamerového informačného systému je povinná splniť nasledovné povinnosti podľa zákona o ochrane osobných údajov:

  • označiť vhodným spôsobom monitorovaný priestor, takým spôsobom, aby mala dotknutá osoba možnosť objektívne získať vedomosť o tom, že je predmetom monitorovania už pri vstupe do tohto priestoru (napr. zreteľne umiestnený piktogram znázorňujúci kameru),
  • v prípade vyhotovovania obrazového záznamu zabezpečiť jeho likvidáciu najneskôr do 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol takýto záznam vyhotovený,
  • neposkytovať vyhotovený záznam nikomu inému okrem orgánov činných v trestnom konaní (polícia, prokuratúra) na účely trestného konania alebo orgánu oprávnenému na priestupkové konanie na účely priestupkového konania (okresné úrady),
  • nevyužívať kamerový systém na nelegitímne účely spracúvania, resp. na účely, ktoré nie sú ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov (napr. bezdôvodné sledovanie susedov apod.),
  •  nastaviť kamerový systém proporcionálne, t. j. tak aby jednotlivé kamery nezaberali príliš veľký priestor, ktorý nemá žiadnu väzbu k plneniu niektorého z účelov ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov (napr. na ochranu majetku, ktorým je rodinný dom nie je potrebné monitorovať celú ulicu vrátane chodníka na náprotivnej strane cesty, ale len bezprostredne priľahlý verejný priestor, z ktorého je možné rozumne očakávať útok voči majetku prevádzkovateľa),
  • prijať primerané bezpečnostné opatrenia ako sú hlavne bezpečné prístupové heslá, vhodné umiestnenie záznamového zariadenia v bezpečnej miestnosti, znemožnenie extrahovania záznamov (napr. stiahnutie na USB kľúč) neoprávneným osobám, zamedzenie prístupu a možnosti manipulácie s kamerovým systémom pre neoprávnené osoby apod. a atď.,
  • mať vypracovaný bezpečnostný projekt, v prípade ak sú využívané prostriedky spracúvania, ktoré umožňujú prepojenie kamerového systému s internetom (napr. využívanie statickej IP adresy, DDNS server). Keď je kamerový systém využívaný v tzv. „off-line“ režime (napr. kamerový systém je ovládaný v režime lokálnej počítačovej siete (LAN) bez pripojenia do verejnej počítačovej siete (Internet) alebo dochádza k ukladaniu záznamov na pevný disk zariadenia, ktoré nie je prepojené s internetom), tak nie je potrebné mať vypracovaný bezpečnostný projekt, ale postačuje prijatie primeraných bezpečnostných opatrení podľa § 19 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov (viď predchádzajúca odrážka),
  • vyplniť evidenčný list a uchovávať ho (vzorový formulár na vyplnenie je možné stiahnuť TU),
  • vypracovať záznam o poučení oprávnenej osoby.

K poučeniu oprávnených osôb

Vzhľadom na špecifickú situáciu, pri ktorej kamerové systémy využívajú bežní ľudia najmä na účely ochrany svojho majetku (rodinného domu) dochádza za splnenia už vysvetlených predpokladov k tomu, že prevádzkovateľom je v danom prípade ten, kto rozhodne o inštalovaní kamerového systému, t. j. spravidla fyzická osoba, ktorá zabezpečí funkčnosť kamerového systému a následne ho reálne využíva na monitorovanie priestorov prístupných verejnosti za účelom ochrany svojho súkromného majetku. V prípade ak fyzická osoba nežije v domácnosti sama, je potrebné vyriešiť otázky spojené s tým, kto bude môcť manipulovať s kamerovým systémom a spracúvať tak aj osobné údaje (napr. prehliadanie záznamov apod.). Všetky ostatné fyzické osoby (napr. členovia rodiny), ktorým prevádzkovateľ (napr. otec rodiny) toto umožní, budú mať na základe poverenia od prevádzkovateľa (nemusí mať písomnú formu, stačí ústne vyjadrené rozhodnutie prevádzkovateľa) postavenie oprávnených osôb.

Prevádzkovateľ je v zmysle § 21ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov povinný poučiť oprávnené osoby, tzn. spravidla členov svojej rodiny, ktorí budú narábať s kamerovým systémom o právach a povinnostiach pri spracúvaní osobných údajov. V danej súvislosti je potrebné vyhotoviť písomný záznam o poučení oprávnenej osoby, ktorý obsahuje najmä vymedzenie rozsahu jej oprávnení, povolených činností a podmienok spracúvania osobných údajov. Tento záznam je potrebné uschovať, pretože prevádzkovateľ je ho v prípade kontroly povinný preukázať úradu.

V danej súvislosti netreba zabudnúť aj na to, že samotný prevádzkovateľ (napr. otec rodiny) bude mať postavenie oprávnenej osoby, ak aj on bude pri manipulácii s kamerovým systémom prichádzať do styku s osobnými údajmi. V takomto prípade prevádzkovateľ podpíše písomný záznam o poučení oprávnenej osoby ako, ten kto vykonal poučenie, ako aj ten kto bol poučený.

Záver

Z aplikačnej praxe dozorných orgánov potvrdenej judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je zrejmé, že aj osoby využívajúce kamerové systémy na ochranu svojich rodinných domov ako súkromné osoby – jednotlivci môžu byť považované za prevádzkovateľov spracúvajúcich osobné údaje. Táto podstatná právna skutočnosť spôsobuje aplikáciu príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, ktoré je potrebné splniť a primerane dodržiavať až do ukončenia spracúvania osobných údajov. Autor v článku zosumarizoval a vysvetlil všetky podstatné okolnosti využívania kamerových systémov súkromnými osobami jednotlivcami na účely ochrany rodinných domov, resp. obydlí fyzických osôb.

JUDr. Ondrej Zimen

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Poznámky pod čiarou:

[1] Pozri aj Metodické usmernenie úradu č. 1/2014 Monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom [online] [01.06.2015]. Dostupné na internete: http://dataprotection.gov.sk/uoou/sk/content/metodicke-usmernenia.

[2] Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
    • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
    • zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov
    • zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov