Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody

Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody upravuje Občiansky zákonník. Daná úprava má dispozitívny charakter. To dáva veľký priestor pre zmluvné strany, aby svojou dohodou modifikovali tento vzťah do roviny vyhovujúcej pre ich potreby. Prečítajte si do akej podoby môžete formulovať vašu dohodu o zmluvnej pokute. 

zmluvna pokuta a nahrada skody zmluvna pokuta a nahrada skody - 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

Musíte zaplatiť zmluvnú pokutu, aj keď nevznikla škoda?

Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nie je závislá od samotného vzniku škody. Povinný subjekt musí zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušil zabezpečenú povinnosť, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta, aj keď nevznikne škoda, ako to vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („Občiansky zákonník“). Veľmi dôležitá vo vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je úprava § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, práve tu je evidentná dispozitívnosť a voľnosť ponechaná na vzájomnej dohode zmluvných strán o tom, kedy veriteľ je a kedy nie je oprávnený požadovať náhradu škody.

Paušalizovaná náhrada škody

Zákon „vníma“ zmluvnú pokutu predovšetkým ako paušalizovanú náhradu škody, teda veriteľ má byť uspokojený dohodnutou zmluvnou pokutou.

  • „Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pokiaľ k nej došlo porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou; ak sa zmluvné strany nedohodnú inak (t. j. že zaplatenie zmluvnej pokuty sa nedotýka nároku na náhradu škody)“[1]

Príklad

Ako príklad je možné uviesť situáciu, kedy by bola dohodnutá zmluvná pokuta na 2 000 EUR. Pokiaľ by veriteľovi vznikla škoda 2 000 EUR nedodaním určitej veci, a pre tento prípad porušenia povinnosti by bola dohodnutá zmluvná pokuta, veriteľ má právo uspokojiť sa výškou zmluvnej pokuty, pretože výška škody sa rovná výške zmluvnej pokuty.

  • Druhá veta § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá situáciu, kedy sa veriteľ môže domáhať náhrady škody. To jedine, ak by prevyšovala vopred dojednanú zmluvnú pokutu a pokiaľ by sa na tejto možnosti uplatnenia náhrady škody vopred  účastníci dohodli.

Príklad

V prípade, ak by bola zmluvná pokuta dojednaná na 2000 EUR a vzniknutá škoda by dosiahla výšku 5 000 EUR, poškodený sa môže domáhať náhrady škody vo výške 3000 EUR, samozrejme za predpokladu, ak sa tak výslovnej dohodlo v zmluve.[2] Z úpravy alebo dojednania môžeme teda zmluvnú pokutu vnímať vo viacerých variáciách.

Odhadná a kumulatívna zmluvná pokuta

Odhadná zmluvná pokuta je zmluvná pokuta upravená ako paušalizovaná náhrada škody v § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto dispozitívna zákonná úprava vylučuje uplatnenie náhrady škody. Ak sa zmluvné strany dohodnú môže ísť o kumulatívnu zmluvnú pokutu, ktorú možno požadovať popri náhrade škody. Tu rozlišujeme započítateľnú a nezapočítateľnú zmluvnú pokutu. Pri započítateľnej sa zmluvná pokuta započíta na náhradu škody, pri nezapočítateľnej má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu aj na plnú náhradu škody. Posledným variantom je po dohode zmluvných strán možná takzvaná zmluvná pokuta alternatívna s náhradou škody. V tomto prípade si veriteľ môže vybrať alternatívu, ktorá mu viac vyhovuje. Buď si uplatní nárok na zmluvnú pokutu, alebo náhradu škody.[3]

Poznámky pod čiarou:

[1] JAKUBOVIČ, D. Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve s relevantnou judikatúrou. Bratislava: EPOS, 2005. s. 305.

[2] LAZAR, J. a kolektív. Občianske právo hmotné II.. Bratislava: IURA EDITION, 2006.  s. 72.

[3] OVEČKOVÁ, O. Zmluvná pokuta. Bratislava: IURA EDITION, 2011. s. 216-218.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník