Zmluvná pokuta: občianske právo verzus obchodné právo

Tento prostriedok ochrany záväzkov nachádzame aj v rímskom práve, kedy poena conventionalis predstavovala záruku pre už existujúci záväzok. S menšími obmenami sa zabezpečovací záväzok vo forme zmluvnej pokuty nachádza v našom právnom poriadku dodnes. Viete akú ma históriu a podľa akého práva je výhodnejšie uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute?

Zmluvná pokuta: občianske právo verzus obchodné právo

Historický vývoj

Už v rímsko-právnej úprave zmluvnej pokuty sa na zreteľ nebralo zavinenie. To nemožno povedať o úprave zmluvnej pokute v Tripartite, stredoveké právo preferovalo subjektívne zavinenie, teda išlo o zavinené neplnenie záväzku. S menšími obmenami sa úprava zmluvnej pokuty vyskytovala v právnych predpisoch, ktoré sa vzťahovali aj na naše územie do roku 1964. Od tohto roku vzniklo v rámci právnej úpravy toho zabezpečovacieho inštitútu vákuum, vynímajúc úpravu v Zákonníku medzinárodného obchodu. Až zákon č. 509/1991 Zb. priniesol znovuzrodenie úpravy zmluvnej pokuty.

Akú máme v SR právnu úpravu zmluvnej pokuty?

Obchodný zákonník („ObchZ“) obsahuje iba doplňujúce ustanovenia tohto zabezpečovacieho inštitútu, základná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku („OZ“). Pri koncepcii úpravy sa prihliadalo, vzhľadom na odporučenie Valného zhromaždenia OSN pre legislatívne úpravy členských štátov, na vzorové ustanovenia, ktoré vypracovala Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo.[1]

Zmluvná pokuta je teda upravená v oboch súkromnoprávnych kódexoch, aj v OZ aj v ObchZ, vo všeobecnej časti záväzkového práva.Už názov druhého oddielu (Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute) predurčuje úpravu zmluvnej pokuty v ObchZ k závislosti od úpravy primárnej, ktorá aj obsiahnutá v OZ, pričom:

  • Obchodný zákonník upravuje daný inštitút v troch paragrafoch a to: § 300, § 301, § 302.
  • Občiansky zákonník zmluvnú pokutu upravoval do nedávna v dvoch paragrafoch: § 544, § 545. Zákon č. 568/ 2007 Z. z priniesol novelizáciu OZ a k úprave zmluvnej pokuty pribudlo ustanovenie § 545a, ktoré po dlhých rokoch priznalo moderačné právo súdu aj v občianskoprávnych vzťahoch.

Zmluvná pokuta veľakrát označovaná aj ako konvenčná pokuta je dohoda dvoch strán. Zväčša ide o dohodu o peňažnej sume (do úvahy prichádza aj iné ako peňažné plnenie), ktorú je ten, kto zmluvnú povinnosť porušil povinný na základe dohody zaplatiť oprávnenému bez ohľadu na to, či oprávnenému vznikla alebo nevznikla škoda. Dlžník poruší svoju povinnosť vtedy, keď nesplní dlh riadne alebo ho nesplní vôbec. Pričom povinnosť musí byť v dohode o zmluvnej pokute jasne vymedzená.[2] „Jej význam spočíva v tom, že na dlžníka vytvára nátlak, aby vykonal alebo nevykonal určitý úkon (konanie) a splnil tak riadne a včas svoj záväzok (záväzky) voči oprávnenej strane – t.j. veriteľovi.“[3]

Psychický tlak a hrozba sankcie

Pri zabezpečovacom charakter zmluvnej pokuty sú badateľné jeho dve roviny. V prvom prípade je to určitý psychický tlak smerujúci k dlžníkovi, ktorý na jeho základe koncipuje svoje správanie tak, aby bol schopný splniť dohodnutú povinnosť. Asi najväčšou motiváciou v tomto prípade pre dlžníka je reálna hrozba sankcie. V druhom prípade ide už o reálne zabezpečenie dlžníkom, porušenej zabezpečenej povinnosti. Vtedy sa prejavuje zmluvná pokuta ako sankcia, potom môžeme hovoriť aj o sankčnej povahe zmluvnej pokuty. Ide o povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri porušení zmluvnej povinnosti a zároveň sa toto porušenie povinnosti konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Jednoznačne to vyplýva z úpravy § 544 prvý odsek OZ.[4]

Aký je najväčší rozdiel v úpravách OZ a ObchZ?

Najväčší rozdiel v úpravách OZ a ObchZ je možné pozorovaťhlavne v dvoch úpravách:

  • zodpovednostný princíp je asi prvý evidentný rozdiel medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou. Občiansky zákonník preferuje miernejší dopad neplnenia si povinnosti. Pokiaľ dlžník nezavinil porušenie povinností, nemá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, samozrejme len v tom prípade, ak z dohody nevyplýva niečo iné. Obchodný zákonník preferuje takzvanú objektívnu zodpovednosť, teda ide o princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. V tomto prípade nemajú okolnosti vylučujúce zodpovednosť žiaden vplyv na plnenie povinnosti.
  • Obchodní zákonník špeciálne upravuje v § 302 vzťah zániku zmluvnej pokuty v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Taktiež obsahuje aj úpravu v § 324 odsek 4, ktorá sa týka vzťahu zmluvnej pokuty a zániku záväzku v dôsledku oneskoreného plnenia. Na rozdiel od ObchZ takúto úpravu OZ neobsahuje.[5]

Záver

Ako sme uviedli, úprava zodpovednostného princípu v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku je rozdielna. Zatiaľ čo OZ vychádza z princípu zavinenia, ktorý je upravený v § 545 ods. 3 OZ, ObchZ má odlišnú úpravu, a preto sa dá povedať, že pre obchodnoprávne vzťahy je § 545 ods. 3 OZ vylúčená, pretože Obchodný zákonník vychádza z objektívnej zodpovednosti. Z ustanovenia § 374 ObchZ je zrejmé, že dlžník sa nemôže dovolať na okolnosti vylučujúce zodpovednosť (ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť). Vzhľadom na to, že § 263 ObchZ, ktorý taxatívnym spôsobom vymedzuje kogentné ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka (obchodné záväzkové vzťahy), neobsahuje predmetný paragraf, je možné § 300 výrazne modifikovať podľa potreby zmluvných strán.[6]

Poznámky pod čiarou:

[1] RABAN, P. a kolektív. Obchodní zákonník. Praha: HL press, Práce, 1992. s. 132.

[2] LAZAR, J. a kolektív. Občianske právo hmotné II.. Bratislava: IURA EDITION, 2006. s. 71.

[3] JAKUBOVIČ, D. Záväzkové vzťahy a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve. Bratislava: VEDA, 2004. s. 128.

[4] OVEČKOVÁ, O. Zmluvná pokuta. Bratislava: IURA EDITION, 2011. s. 31-43.

[5] OVEČKOVÁ, O. a kolektív. Obchodný zákonník. Bratislava: IURA EDICION, 2005. s. 70.

[6] SUCHOŽA, J. a kolektív. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Bratislava: EUROUNION, 2007. s. 612.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
    • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník