Obnova konania v dôsledku trestného činu sudcu

Zadržanie mnohých sudcov a iných osôb pôsobiacich na najvyšších miestach je v súčasnosti veľmi pretraktovanou témou na Slovensku. V dnešnom článku si priblížime inštitút obnovy civilného konania v dôsledku trestného činu sudcu, ktorý súvisí s aktuálnou situáciou.

Martina Beňovská 07. 12. 2020 5 min.

Obnova konania je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok súdu, či už prvoinštančného alebo odvolacieho. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote troch mesiacov, odkedy sa mohla dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť (tzv. subjektívna lehota). Najneskôr možno podať žalobu na obnovu konania v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (tzv. objektívna lehota). Dôvody, na základe ktorých je možné domáhať sa obnovy konania, sú v zákone taxatívne upravené. V rámci týchto dôvodov možno badať, že niektoré sú ,,závažnejšie“ ako iné a práve v prípade takýchto ,,závažnejších“  dôvodov, pripúšťa Civilný sporový poriadok možnosť podania žaloby na obnovu konania aj po uplynutí spomínaných troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré možno žalobou napadnúť, samozrejme za predpokladu, že subjektívna lehota troch mesiacov zostane naďalej zachovaná. Takýmto dôvodom je napríklad skutočnosť, že bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania, alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.

V súvislosti so spáchaním trestného činu sudcu zákon jednoznačne nehovorí, že sudca musí byť za trestný čin, v dôsledku ktorého došlo k rozhodnutiu v neprospech strany sporu, aj právoplatne odsúdený. Je preto možné uvažovať o tom, že nebude existovať právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorý sudcu uzná za vinného zo spáchania trestného činu a napriek tomu bude daný dôvod obnovy konania. Pôjde o prípady, ak trestnosť činu zanikla, napríklad v dôsledku premlčania trestného stíhania, avšak v odôvodnení zastavujúceho uznesenia bude konštatované, že sudca naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu. Predpokladom na povolenie obnovy konania je i preukázanie príčinnej súvislosti medzi trestným činom sudcu a nepriaznivým rozhodnutím pre stranu sporu. [1]

V praxi pôjde však najmä o prípady, kedy bude sudca právoplatne odsúdený zo spáchania toho-ktorého trestného činu. O aký trestný čin, páchateľom ktorého by bol sudca by mohlo ísť ? Pravdepodobne pôjde najčastejšie o trestné činy, ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa, marenie úlohy verejným činiteľom, či trestné činy korupcie. Spoločnou črtou prvých dvoch trestných činov je, že ich môže spáchať len špeciálny subjekt – verejný činiteľ, ktorým sudca bezpochyby je. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spočíva v konaní, ktorým verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu. Vykonávať právomoc spôsobom odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony alebo právne predpisy vydané na jeho podklade. O prekročenie právomoci ide, ak sa vykonáva činnosť patriaca do právomoci iného verejného činiteľa alebo orgánu či už nadriadeného, alebo podriadeného, pokiaľ verejný činiteľ nemá právo prevziať vec na vybavenie. Nesplniť povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci znamená opomenutie splniť takú povinnosť, ktorá je uložená verejnému činiteľovi zákonom alebo iným právnym predpisom alebo povinnosť vyplývajúca z jeho pracovnej alebo funkčnej náplne.[2]

Z praxe môžeme vidieť, že konanie sudcov spočívajúce v porušení zákona, ktoré súvisí s výkonom ich právomoci klasifikujú orgány činné v trestnom konaní práve ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu okrem zistenia, že sudca vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu je potrebné, aby tak sudca konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech a tento úmysel sudcu musí byť preukázaný. Rovnako je potrebné, aby medzi trestným činom sudcu a rozhodnutím nepriaznivým pre stranu sporu existovala príčinná súvislosť.

V prípade trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom, sa na rozdiel od trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nevyžaduje úmysel. Trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom je teda možné spáchať len z nedbanlivosti. Objektívna stránka uvedeného trestného činu spočíva v tom, že verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy.

Korupcia je v našej spoločnosti v poslednom období veľmi rozšírenou trestnou činnosťou. Práve z uvedeného trestného činu sú v súčasnosti obvinení mnohí sudcovia, ako aj iné osoby z radov prokuratúry či ministerstiev. Znaky korupcie nesú trestné činy, ako prijímanie úplatku, podplácanie či nepriama korupcia. Korupcia teda spočíva v prijímaní úplatku, podplácaní alebo akomkoľvek inom správaní vo vzťahu k osobám, ktorým sú zverené právomoci vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z ich postavenia a smeruje k získaniu nenáležitých výhod. V súčasnosti mnohí sudcovia čelia práve obvineniam zo spáchania trestného činu prijímania úplatku. Obvinenie stíhaných sudcov sa nesie cez úplatky za vydávanie rozsudkov a súdnych rozhodnutí v konaniach v prospech jednej zo strán. Často ide o vyhlásenie už vopred pripravených rozsudkov. Sumy za podplácanie sudcov sa pohybujú vo výške od troch tisíc eur, niektoré presahujú desaťtisíce a v prípade veľkých obchodných spoločností mali dokonca niektorí sudcovia dostať až stovky tisíc eur.

Rozhodovanie o obnove konania

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná. Ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne (napríklad z dôvodu, že bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, je zjavne nedôvodná a pod.), rozsudkom rozhodne, či obnovu konania povolí alebo zamietne. Po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd obnovu konania povolí, nasleduje tzv. druhá fáza, v rámci ktorej súd vec znovu prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní ako aj v obnovenom konaní. Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu. Ak však súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.

Obnova konania má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. O žalobu na obnovu konania v dôsledku trestného činu sudcu pôjde najčastejšie vtedy, ak sudca spácha niektorý z vyššie uvedených trestných činov korupcie, či trestný čin zneužívania právomoc verejného činiteľa. Len ďalšia prax ukáže, v koľkých civilných konaniach možno aj medializovaných prípadov bude z tohto dôvodu podaná žaloba na obnovu konania a s akým výsledkom.