Novelizácia právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva

Dňa 23.2.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 282/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného novelizoval aj ustanovenia regulujúce odbornú spôsobilosť. Odborná spôsobilosť predstavuje právny inštitút zabezpečujúci vedomosti finančných agentov a finančných poradcov. Ide o súbor právnych noriem, ktoré upravujú požiadavky na dosiahnutý stupeň vzdelania, odborné školenia, úspešné zloženie skúšok a taktiež prax na trhu.[1]

JUDr. Peter Slezák 27. 02. 2018 4 min.

Na prvý pohľad je zrejmá zmena vzťahujúca sa požiadavku praxe ako jednej zo súčastí právneho inštitútu odbornej  spôsobilosti. Kým do 22.2.2018 mala zákonná úprava tejto časti skôr všeobecný charakter, hovorila na  odbornej praxi na finančnom trhu.[1] Od 23.2.2018 sa stáva regulácia špecifickejšou, nakoľko okrem iného požaduje pre:

  • stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore kapitálového trhu  ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie, najmenej jednoročnú odbornú prax v sektore kapitálového trhu, úspešne vykonanú odbornú skúšku a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania;
  • vyšší stupeň odbornej spôsobilosti ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie, najmenej trojročnú odbornú prax v sektore, v ktorom má osoba záujem vykonávať finančné sprostredkovanie, úspešne vykonanú odbornú skúšku a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie;
  • najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti ukončené najmenej úplné stredné odborné vzdelanie, najmenej sedemročnú odbornú prax v sektore, v ktorom má osoba záujem vykonávať finančné sprostredkovanie, úspešne vykonanú odbornú skúšku s certifikátom a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné poradenstvo.[2]

 

Z uvedeného je zrejmé, že odbornú prax je nevyhnutné získať v príslušnom sektore finančného trhu, v ktorom má dôjsť začatiu vykonávania finančného sprostredkovania. Zákonodarca v platnej právnej úprave nedefinuje čo rozumieť pod pojmom odbornej praxe v tom ktorom sektore. Vzhľadom na vývoj a relatívne časté zmeny osobitných právnych predpisov regulujúcich jednotlivé sektory finančného trhu legálnu definíciu, ani nemožno požadovať. Zákonodarca ponechá na správnom uvážení[3] Národnej banky Slovenska ako bude riešený konkrétny prípad. Predovšetkým v konaní vo veciach dohľadu, v ktorom sa na základe žiadosti rozhoduje či bude udelené povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta je pri posudzovaní otázky, či žiadateľ preukázal  odbornú prax v príslušnom sektore, možné vychádzať  z výkladu gramatického alebo logického. Ako príklad si volíme poskytovanie právnych služieb advokátom pre správcovskú spoločnosť a  potenciálny spôsob posúdenia odbornej praxe v sektore kapitálového trhu. Táto patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu. Oblasť, kde možno nadobudnúť odbornú prax v sektore kapitálového trhu možno vykladať užším aj širším spôsobom. Pri užšom výklade je potrebné vychádzať z dohliadacej funkcie Národnej banky Slovenska zakotvenej v ustanovení § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NBS“). Takisto jej zákonný mandát udeľuje ustanovenie § 36 zákona o NBS, ktoré hovorí o výkone dohliadacej kompetencie v súlade s predmetným zákonom, ako aj s osobitnými sektorovými zákonmi. Jedným z nich je aj zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 1 ods. 3 písm. a) obsahuje výpočet dohliadaných subjektov. Ergo na základe gramatického výkladu môžeme povedať, že výkon závislej práce v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pri pracovnej náplni, ktorá súvisí so špecifickým predmetom činnosti správcovskej spoločnosti, predstavuje odbornú prax zamestnancov daného dohliadaného subjektu v sektore kapitálového trhu. Logickým výkladom možno pod pojem odbornej praxe v sektore kapitálového trhu subsumovať aj subjekty, ktoré svojou poraden­skou činnosťou prispievajú k uskutočňovaniu podnikania dohliadaných subjektov finančného trhu. Sem možno zaradiť aj výkon advokácie. Advokát môže získať odbornú prax v sektore kapitálového trhu predovšetkým vtedy, keď svoje služby poskytuje priamo správcovskej spoločnosti v súvislosti s jej predmetom činnosti. Advokát môže zastupovať daný dohliadaný subjekt finančného trhu poskytujúc právne služby v rozsahu podľa jeho požiadaviek, ktoré sa vzťahujú najmä na tvorbu interných smerníc, iné organizačné dokumenty, na povoľova­cie či sankčné konania. Logickým výkladom teda možno dospieť k záveru, že advokát, tiež môže nadobudnúť odbornú prax v sektore kapitálového trhu. Dovoľujeme si zdôrazniť, že v príspevku prezentované myšlienky nepredstavujú  názory osôb alebo orgánov oprávnených podávať záväzný výklad zákonov.

 

Poznámky pod čiarou:

[1] SLEZÁKOVÁ, A., TKÁČ, P., NOVOTNÁ, M.: Samostatný finančný agent ako dohliadaný subjekt finančného trhu. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016, s. 48.

[2] Porovnaj ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[3] Použitie správnej úvahy umožňuje zákonodarca Národnej banke Slovenska v ustanovení § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.