# daňový raj

Viac ako 13 miliónov dôverných dokumentov uniklo z advokátskej kancelárie Appleby a zo spoločností Estera a Asiaciti Trust, ktoré sa špecializujú na podnikanie a správu majetku cez tzv. offshore jurisdikcie.  Osobnosti na zoznamoch ako kráľovná Alžbeta II., kolumbijský prezident Juan Manuel Santon, či spevák Bono údajne dopĺňajú aj niektoré relatívne známe slovenské mená. Aj keď sa zdá, že vlna spoločenskej nevôle nie je taká intenzívna ako pri tzv. Panama Papers, je to ďalší hurikán, ktorý podkopáva tradičný business model využívaný týmito, predovšetkým malými ostrovčekmi. Ak predpokladáme, že jedného dňa bude svet limitovať k absolútnej transparentnosti, je už dnes veľmi dôležité poznať odpoveď na otázku, či nie je využívanie offshore jurisdikcií ilegálne alebo dokonca trestné.

Dominika Cibulková v rozhovore pre Forbes priznala, že zvažuje zmenu svojej daňovej a odvodovej rezidencie, keďže jej ako aj iným nadštandardne zarábajúcim fyzickým osobám vláda SR zvýšením sociálnych a zdravotných odvodov stanovila do roka 2017 novú výzvu. Je to obrat o 180 stupňov oproti jej vyjadreniam po víťazstve na prestížnom Turnaji majsteriek, keď daňové raje rázne odmietla. Aké sú pravdepodobné dôvody? Prečo sa športovcom ako je Cibulková alebo Sagan oplatí zmeniť svoju daňovú rezidenciu a aké sú podmienky? Je to morálne? A aký to môže mať dopad na Slovensko? 

Daňové raje prirodzene priťahujú pozornosť. Každé zaplatené euro štátu je podstúpené testom spravodlivosti. Každá aktuálna kauza o neefektívnom hospodárení štátu či každý výtlk na ceste zvyšuje šance na stotožnenie sa s názorom, že výška daní a odvodov je nespravodlivá a je potrebné ju optimalizovať. Táto problematika si však vyžaduje hlbší exkurz hlavne do filozoficko-ekonomických súvislostí, čo však nie je témou tohto príspevku. Sú daňové raje riešením pre takúto optimalizáciu?

S účinnosťou od 1.3.2014 sa do zákona o dani z príjmov zaviedla nová sadzba dane vo výške 35%. Tú je povinný zrážať platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka nezmluvného štátu. Čo presne táto novela prináša, kto je platiteľom dane a kto je daňovník tzv. nezmluvného štátu? Ako to ohrozuje tých, ktorí optimalizujú svoje daňové povinnosti prostredníctvom daňových rajov?

Tento článok je súčasťou edície článkov o daňových rajoch, ktorých využívanie pre zníženie daňovej a odvodovej povinnosti, ochranu vlastníctva a jeho anonymitu je pre niektoré podnikateľské subjekty veľmi atraktívne. Dnes, kedy daňovo-odvodová záťaž na Slovensku nie je v súlade so základným princípom zdaňovania, ktorým je neutralita daní, je motivácia prispôsobovať svoje aktivity aj s ohľadom na daňové dôsledky vyššia ako by v efektívnej spoločnosti mala byť. Inými slovami, daňové subjekty sú viac motivované platiť menej daní ako je v efektívnej spoločnosti potrebné. Tento článok má za úlohu v krátkosti opísať vývoj daňových rajov (v širšom význame) v historickom kontexte.

Dubaj, nachádzajúci sa v Spojených arabských emirátoch, je často pertraktovaný v súvislosti s luxusom. Málokto však vie, že Dubaj vie nielen vytiahnuť peniaze z peňaženky, ale ich aj ponechať a ušetriť. Dubajský luxus sa pomaly stáva útočiskom nielen pre zahraničných turistov, ale aj pre medzinárodnú daňovú optimalizáciu, utajenie a ochranu vlastníctva. Tento článok má za ambíciu v krátkosti zhrnúť niektoré výhody zakladania offshore spoločností v Dubaji.

Európska únia hľadá už dlhodobo naprieč všetkými členskými štátmi mandát na spoločnú koordináciu v boji proti daňovým rajom. Dôvody sú úplne zrejmé. Podľa daňového komisára Európskej únie Algirdasa Semeta sa vďaka daňovým rajom odčerpá z Európskej únie ročne približne 1 bilión EUR.

V cyperskom parlamente sa nenašiel ani jeden poslanec, ktorý by podporil vládny návrh zákona na zdanení vkladov v bankách. Cyprus tak neprijal hlavnú podmienku na získanie pomoci 10 miliárd eur a hrozí mu bankrot.

Európska únia sa chystá zachraňovať Cyprus a tým jej vzniká mandát na direktívne pôsobenie na Cyprus, ktorý sa tak musí prispôsobiť určitým požiadavkám Európskej únie, predovšetkým v oblasti daní a finančných tokov. Aj samotní Cyperčania sa musia podieľať osobitným odvodom na vklady na bankových účtoch vo výške 6,75%, resp. 9%. V médiách sa však v súvislosti so záchranou Cypru objavili informácie, že zachraňujeme ruských milionárov, ktorí tam majú uložené vysoké finančné sumy. Pozrieme sa sčasti na túto problematiku v tomto krátkom spravodajskom článku.

Tento článok má za cieľ v krátkosti opísať dôležité aspekty, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri vyberaní správneho daňového raja.