# infozákon

Rezort spravodlivosti predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorý mení zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Aké zmeny navrhuje zaviesť sa dočítate priamo v článku.

Súdy posudzovali oznámenie povinnej osoby o nesprístupnení informácií vo forme e-mailu z hľadiska toho, či ide o rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle zákona o slobode informácií. Žalobca podal na súd žalobu, kde sa domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia obce Veličná. V tejto veci rozhodol okrem prvostupňového súdu aj súd kasačný – oba súdy rozdielne.

Napriek štedrému priestoru, ktorý žiadateľom o informácie súčasné znenie infozákona ponúka, mnohí z nich, a to najmä novinári, bývajú pri svojich žiadostiach odbíjaní strohými odpoveďami orgánov verejnej správy. O tom, či je možné informáciu nesprístupniť len preto, že by jej zverejnením došlo k porušeniu autorských práv alebo či záujem verejnosti na sprístupnení určitých informácií by nemohol ochranu autorských práv aj prevážiť, sa dočítate v dnešnom článku.

Čo nie je tajné, je verejné. Inak povedané, orgány verejnej správy a iné povinné osoby musia širokej verejnosti sprístupňovať informácie, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Ide o základný princíp zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý na Slovensku platí už vyše 17 rokov. Čo všetko tento zákon za obdobie svojej existencie priniesol a aké sú jeho nedostatky? 

Do medzirezortného pripomienkovania sa dostala veľká novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhovaná úprava je podľa Ministerstva spravodlivosti výrazným posunom pre tých, ktorí o informácie žiadajú a rovnako pre tých, ktorí ich poskytujú.