# obchodný zákonník
Od 01. 06. 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorým prišlo k zavedeniu novej súdnej mapy. Medzi zmeny, ktoré touto novelou nastali a ktoré ovplyvnia podnikateľov, patrí napríklad zmena názvov a organizácie okresných súdov v rámci Bratislavy a Košíc, či vznik novej kauzálnej príslušnosti pre obchodnoprávne spory.
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.
Zmluva o dielo predstavuje v podnikateľskom prostredí jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. O jej rozšírenosti svedčí aj fakt, že v praxi sa môžeme stretnúť s jej využitím aj pre prípady, ktoré z hľadiska obsahu nie úplne zodpovedajú tomuto zmluvnému typu, ale to už je iný príbeh.
V posledných dňoch v médiách zarezonoval návrh novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Do popredia vystupuje najmä zásah do oblasti bankového tajomstva. Podľa navrhovanej úpravy majú byť bankové subjekty povinné raz ročne poskytovať v elektronickej podobe informácie, tvoriace predmet bankového tajomstva, o klientoch, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a to na základe písomnej žiadosti Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva.
Inštitút krízy obchodnej spoločnosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Obchodného zákonníka prevedenou zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnou od 1. januára 2016.
Podľa § 50 ods. 13 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je prijímateľ podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb (napr. občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia) povinný zverejniť presnú špecifikáciu jeho použitia (účel, výšku, spôsob použitia v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou) v Obchodnom vestníku.
Vláda na minulotýždňovom rokovaní schválila Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra. Materiál obsahuje rad opatrení, ktorých postupným zavedením chceme dosiahnuť zlepšenie súčasného fungovania a efektivity obchodného registra. Súčasne prispejú k významnému zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Opatrenia majú byť v zmysle uznesenia vlády realizované v dvoch na seba nadväzujúcich fázach – v prvej fáze do 31. decembra 2018 a v druhej fáze do 31. decembra 2020.
V Obchodnom a Občianskom zákonníku sú upravené právne vzťahy, v ktorých nadobúda právny význam skutočnosť, či sú ich účastníci blízke osoby. Je možné tieto ustanovenia aplikovať aj vo vzťahu medzi právnickými osobami alebo medzi fyzickou osobou a právnickou osobou?
V tomto príspevku sa budeme venovať vybraným otázkam týkajúcim sa prokúry – vzniku, zániku prokúry a vzťahu prokuristu a podnikateľa.
Obchodný zákonník viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo (§ 548 ods. 2), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Aplikácia uvedeného pravidla v stavebnej praxi býva skôr výnimočná, nakoľko zmluvné strany si v zmluve o dielo pravidelne detailne upravujú podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela. V tomto príspevku sa budeme venovať vybraným súdnym rozhodnutiam, ktoré posudzovali otázku vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela.