# pracovný pomer
Koronavírus v súčasnosti bezpochyby výrazne zasahuje aj do oblasti pracovného práva. V nasledujúcich riadkoch sa vysporiadame s niektorými najviac diskutovanými otázkami, týkajúcimi sa práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s ochorením Covid-19.
Odstupné ako určitá finančná kompenzácia za to, že ste prišli o prácu vám patrí iba v určitých prípadoch. V dnešnom článku vám prinášame krátky náhľad na to, aké situácie vám tento nárok v zamestnaneckom pomere zakladajú.
Aktuálna situácia šíriaceho sa vírusu COVID-19 ovplyvnila ekonomiku krajiny, čo sa odráža aj na pomeroch v pracovnoprávnych vzťahoch. Či už ste zamestnávateľ, ktorý z určitých dôvodov potrebuje znižovať stav zamestnancov, alebo zamestnanec, ktorému hrozí výpoveď, pozrite sa na pravidlá, platné pre aktuálne prebiehajúcu mimoriadnu situáciu.
Od „vypnutia ekonomiky“ sa verejná debata posunula k záchrane podnikateľov na Slovensku. Menší a strední akúsi pomocnú ruku už dostali, pre veľké firmy však tieto opatrenia nepredstavujú riešenie. Skutočnú pomoc veľkým firmám by však mohla predstavovať nemecká schéma kurzarbeit. Slovenskí predstavitelia už hovoria o jeho verzii pre Slovensko, čo však táto verzia znamená pre zamestnanca? Ako sa rozdelí bremeno udržania pracovného miesta a koľko to bude stáť veľkých zamestnávateľov? Aj na tieto otázky nájdete odpoveď v dnešnom článku.
Je dosiahnutie dôchodkového veku zákonným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru? Odvíja sa nárok na odchodné od druhu dôchodku zamestnanca?
Je možné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom, ktorý je pracovne neschopný? Aký vplyv má pracovná neschopnosť zamestnanca na trvanie skúšobnej doby?
Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom spôsobom výpovede. Tento výpovedný dôvod sa v praxi často zamieňa s menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Aby sme sa vyhli riziku neplatnosti výpovede podanej zo strany zamestnávateľa je potrebné oba výpovedné dôvody od seba dôsledne odlišovať, hoci nie je vylúčený v konkrétnom prípade ich súbeh (a v praxi k tomu väčšinou aj dochádza, nakoľko porušovanie pracovnej disciplíny má väčšinou dopad aj na úroveň plnenia pracovných úloh). V tomto príspevku sa však nebudeme venovať rozdielom medzi týmito výpovednými dôvodmi. Ambíciou je detailnejšie venovať sa praktickým úskaliam využitia výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce v situácií, kedy zamestnanec opakovane neuspokojivo plnení pracovné úlohy.
Môžete skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom okamžite, ak Vám nevyplatil mzdu? Ako postupovať tak, aby bolo skončenie platné a v súlade so zákonom?
Blíži sa leto a spolu s ním prichádza aj čas letných brigád. Študentom hľadajúcim prácu na poslednú chvíľu už nezostalo veľa možností a nechali sa zlákať nebezpečnou ponukou.
Spoločná hmotná zodpovednosť zamestnanca prichádza do úvahy za predpokladu, že na pracovisku pracuje viacero zamestnancov a každý z nich uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „zákonník práce“) nazýva hmotnú zodpovednosť zamestnanca vo všeobecnosti aj označením zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Jej právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 182 a nasl. zákonníka práce. Ako vzniká a kedy zamestnanec nezodpovedá za vzniknutý schodok?