# živnosť

Viac ako 13 miliónov dôverných dokumentov uniklo z advokátskej kancelárie Appleby a zo spoločností Estera a Asiaciti Trust, ktoré sa špecializujú na podnikanie a správu majetku cez tzv. offshore jurisdikcie.  Osobnosti na zoznamoch ako kráľovná Alžbeta II., kolumbijský prezident Juan Manuel Santon, či spevák Bono údajne dopĺňajú aj niektoré relatívne známe slovenské mená. Aj keď sa zdá, že vlna spoločenskej nevôle nie je taká intenzívna ako pri tzv. Panama Papers, je to ďalší hurikán, ktorý podkopáva tradičný business model využívaný týmito, predovšetkým malými ostrovčekmi. Ak predpokladáme, že jedného dňa bude svet limitovať k absolútnej transparentnosti, je už dnes veľmi dôležité poznať odpoveď na otázku, či nie je využívanie offshore jurisdikcií ilegálne alebo dokonca trestné.

Predstavte si dohodu s vašim zamestnávateľom, že si založíte živnosť a za svoje služby mu budete fakturovať. Keďže vďaka tejto jednoduchej formálnej zmene môžete ušetriť niekoľko stoviek eur, dohodnete sa, že zamestnávateľovi budete fakturovať o 200 eur menej ako by bola vaša super hrubá mzda, a teda zamestnávateľov náklad na vás ako zamestnanca. Vy však po zaplatení odvodov a daní máte o 200 eur viac ako bola vaša čistá mzda. V praxi sa však nič nezmení. Dokonalý win-win. Predpokladajme, že vaša pracovná činnosť spĺňa definičné znaky závislej práce podľa Zákonníka práce. Je preto vyššie uvedený prípad trestným činom skrátenia dane a poistného? 

Začínajúci podnikateľ sa často borí s otázkou, či je daňovo a odvodovo výhodnejšie podnikať ako živnostník alebo prostredníctvom obchodnej spoločnosti akou je s.r.o. V tomto článku tento paralelný príklad rozvediem a pozrieme sa tak bližšie na detaily.

Viacerí podnikatelia, ktorí podnikajú na základe žinostenského oprávnenia, využili alebo stále využívajú možnosť pozastavenia živnosti. Dôvody pre takýto krok sú rôzne, či už je to dočasné zamestnanie sa, alebo vykonávanie činnosti vrámci iného subjektu alebo v inej podnikateľskej forme. Podnikatelia by však nemali zabudnúť na novelu žinostenského zákona z roku 2010, ktorá podstatným spôsobom zmenila trvanie a povinnosti v prípade pozastavenia živnosti.

Konsolidačný balíček, ktorého veľká časť sa nachádza na príjmovej strane verejných rozpočtov a ktorého významná časť nadobúda účinnosť 1. januára 2013 zvyšuje dopyt dotknutých podnikateľských subjektov po daňovo-odvodovej optimalizácii. Táto analýza má za úlohu zanalyzovať daňovo-odvodové dopady novej právnej úpravy na dve najčastejšie využívané právne formy podnikania, a síce samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), kam zaraďujeme aj živnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným (SRO).

Táto analýza sa venuje problematike obchádzaniu zákona pri zamestnávaní pracovníkov zo strany zamestnávateľov ako aj zamestnancov s cieľom platiť menej na daniach a odvodoch a snaží sa nastoliť trestnoprávnu rovinu tejto problematiky v oblasti daňových trestný činov.