Ombudsman: Nezlučiteľnosť a zánik funkcie

Verejný ochranca práv alebo inak nazývaný aj ombudsman. Tento ústavný inštitút úzko súvisí nielen so spôsobilosťou danej osoby zastávať túto funkciu, ale aj nezlúčiteľnosťou funkcií.

Ombudsman: Nezlučiteľnosť a zánik funkcie

Nezlučiteľnosť funkcie

Nezlučiteľnosťou funkcie verejného ochrancu práv s výkonom určitých, zákonom taxatívne vymedzených verejných funkcií sa zabezpečuje nestranný a objektívny prístup ochrancu pri výkone jeho pôsobnosti. Verejný ochranca práv tak nesmie súčasne zastávať funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora, príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených zborov. Okrem uvedených funkcií nezlučiteľných s výkonom funkcie ochrancu, zákon uvádza aj všeobecne určenú nezlučiteľnosť s funkciou v orgánoch verejnej správy.

Verejnému ochrancovi práv sa tiež zakazuje popri výkone svojej funkcie vykonávať inú platenú funkciu, podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť.

Tento zákaz sa však nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, za podmienky, že takáto činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv.

 

Zánik funkcie

Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päťročné, najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Jej uplynutím zaniká funkcia ochrancu. Zákon o verejnom ochrancovi práv však predpokladá skutočnosti, kedy funkcia ochrancu zanikne ešte pred riadnym uplynutím funkčného obdobia. Týmito skutočnosťami sú:

  1. vzdanie sa funkcie,
  2. strata voliteľnosti,
  3. nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
  4. výkon činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
  5. smrť.

 

Uvedené skutočnosti, s výnimkou bodu e) je verejný ochranca práv povinný písomne oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Zákon tiež ukladá notifikačnú povinnosť súdu voči predsedovi národnej rady, v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, a rovnako v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

Výkon funkcie verejného ochrancu práv sa v prípade vzdania sa funkcie skončí uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi národnej rady. Verejný ochranca práv je však povinný vykonať všetky úkony, ktoré neznesú odklad, aby podávateľ podnetu neutrpel ujmu na svojich právach.

Okrem uvedených skutočností spôsobujúcich zánik funkcie ochrancu, zákon v súlade s čl. 151a Ústavy obsahuje aj inštitút odvolania, v zmysle ktorého parlament je oprávnený odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Verejný ochranca práv je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie.