Osobitný charakter konania o zápise zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod

Odvolací súd sa v nasledujúcom prípade zaoberal charakterom konania o zápise zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod v súvislosti s potrebou doloženia listín, ktoré sa pri zápisoch podľa zákona o obchodnom registri štandardne vyžadujú. V čom spočíva osobitný charakter tohto konania si môžete prečítať nižšie.

Martina Beňovská 07. 06. 2021 6 min.

Súd prvej inštancie uznesením zamietol námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu. Poukázal na to, že vyšší súdny úradník odmietol vykonať zápis zmien do obchodného registra, o čom bol navrhovateľ upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Navrhovateľ podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky. Súd námietky zamietol, pretože navrhovateľ v rozpore s ustanovením § 15c zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri[1] („zákon o obchodnom registri“) najneskôr pri podaní návrhu na zápis zmeny nepodal aj náležitý návrh na zápis premeny menovitej hodnoty základného imania a menovitej hodnoty vkladov do základného zo slovenskej meny na eurá.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. Poukázal na to, že spoločnosť je od roku 1999 v likvidácii, z čoho vyplýva, že môže činiť len úkony smerujúce k zániku spoločnosti.  

Odvolací súd považoval za nevyhnutné najskôr poukázať na rozdiel medzi zápisom údajov podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o obchodnom registri do obchodného registra a zápisom identifikačných údajov o konečnom užívateľovi výhod podľa § 2 ods. 3 zákona obchodnom registri.

Povinnosť podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod bola do zákona o obchodnom registri doplnená zákonom č. 52/2018 Z. z. Hlavným účelom prijatia predmetného zákona bola transpozícia tzv. AML IV. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015[2].

V súlade s článkami IV. AML Smernice sa novelizovali zákony ustanovujúce režim vzniku vybraných právnických osôb (neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadácií a podnikateľských subjektov) a ako nová podmienka sa ustanovil zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. do príslušných registrov. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 52/2018 Z. z. uviedol, že registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z. Uvedenou novelizáciou sa vytvorili podmienky pre právne premostenie týchto zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.

Poukazujúc na účel, ktorý mala uvedená novela zákona o obchodnom registri dosiahnuť tým, že právnickým osobám, špecifikovaným v ustanovení § 2 ods. 3 predmetného zákona, stanovila povinnosť v zákonom stanovej lehote podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod, je nevyhnutné dospieť k záveru o odlišnom charaktere samotného návrhu na vykonanie zápisu, resp. vykonanie zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 530/2003 Z. z.

Odlišný charakter konania o zápise údajov o konečnom užívateľovi výhod vyplýva aj z odlišného postupu, ktorý zákonodarca stanovil pre podanie uvedeného návrhu a pre rozhodnutie o zápise, keď na rozdiel od postupu registrového súdu, keď tento koná o návrhoch na zápis, resp. o zmene zápisu údajov alebo výmaze navrhovaných údajov a preveruje skutočnosti postupom podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, t. j. či návrh je úplný, či sú priložené všetky prílohy v predpísanej forme, či existuje zhoda údajov uvedených v návrhu s údajmi v prílohách, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne stanovených formálnych predpokladov zápisu, resp. materiálna kontrola registrového súdu pri zapisovaní údajov podľa § 7 ods. 1 až 18 zákona o obchodnom registri, pri rozhodovaní o zápise konečného užívateľa výhod sa neaplikuje štandardný postup spočívajúci v doložení listín, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, ale tieto listiny si právnická osoba necháva u seba a registrový súd ich ani nepreveruje z toho hľadiska, či údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z konkrétnych listín. Z uvedeného jednoznačne vyplýva formálna povinnosť registrového súdu zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod oznámené oprávnenou osobou do obchodného registra bez akéhokoľvek skúmania ich správnosti a splnenia zákonom stanovených formálnych predpokladov na zápis údajov do obchodného registra.

Jedinou formálnou požiadavkou, ktorú zákonom vyžaduje, je podanie návrhu na tlačive podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 25/2004 Z. z.

Odvolací súd tiež považoval za potrebné upriamiť pozornosť na dôvodovú správu k zákonu č. 52/2018 Z. z., ktorá k čl. II. predmetného zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uvádza:

„Navrhuje sa oslobodiť podnikateľské subjekty od poplatku za zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra, resp. od poplatku za zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, keďže evidovanie týchto údajov je novo zavádzaná povinnosť pre podnikateľské subjekty, vyplývajúca zo IV. AML Smernice a nie je to údaj potrebný napr. k výkonu podnikateľskej činnosti, ale je to informácia prioritne slúžiaca ako preventívne opatrenie vo vzťahu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti."

Aj z citovaného znenia dôvodovej správy podľa odvolacieho súdu vyplýva charakter zákonodarcom stanovenej povinnosti podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod ako povinnosť vyplývajúca zo smernice, ktorej splnenie nie je potrebné na výkon podnikateľskej činnosti, ale jej účelom je zabezpečiť naplnenie opatrení vyžadujúcich zo strany štátu vo vzťahu k zabráneniu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že s odkazom na osobitný charakter samotného konania o zápise zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod (zákon výslovne uvádza, že návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a nedokladajú sa k nemu listiny, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať a listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť), nemožno v danom prípade na vec aplikovať ustanovenia § 15c ods. 1 zákona o obchodnom registri.

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, keďže ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd nemôže sám rozhodnúť o takej zmene uznesenia registrového súdu, ktorým by nariadil vykonať zápis navrhovanej zmeny. Jedná sa o dôsledok faktu, že výlučne príslušný na vykonanie zápisov údajov do obchodného registra a teda aj zápisov zmeny zapísaných údajov je len registrový súd.

Úlohou súdu prvej inštancie bude preto v ďalšom konaní opätovne posúdiť návrh navrhovateľa na zápis zmeny zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod, pričom pri aplikácii ustanovenia § 15c ods. 1 zákona o obchodnom registri je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predmetnom rozhodnutí.

Zdroj: Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/17/2020 zo dňa 28.07.2020

[1] Podľa § 15c ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. súd odmietne vykonať zápis podľa tohto zákona, ak navrhovateľ najneskôr pri podaní návrhu na zápis zmeny nepodá aj náležitý návrh na zápis premeny menovitej hodnoty základného imania a menovitej hodnoty vkladov do základného imania zo slovenskej meny na eurá.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES