Ošúpať ovocie v obchode a zaplatiť nižšiu cenu za váhu. Dá sa to?

Slováci sú vynaliezavý národ. Popri patente na lietajúce auto, bezdrôtový telegraf, magnetický detektor, padák a asi aj zlatý padák, ich napadne aj možnosť ošúpať ovocie v obchode, aby sa tak zbavili nepotrebných šupiek a zaplatili tak nižšiu cenu za váhu tovaru.

Redakcia 03. 05. 2017 3 min.

    Ide o živý prípad z Bratislavy, ktorý sme obdržali do redakcie Právnych Novín s otázkou čitateľa: „Či je možné takto ušetriť peniaze?“. Zákazník totiž konal na základe toho, že daný obchod predával ovocie, ktoré má príliš hrubú šupku a teda jeho nákupom zbytočne platí za niečo, čo nevyužije.

    Skutočnosti, že táto situácia je neštandardná nie je potrebné venovať bližšiu pozornosť. Jej podstata však sčasti ovplyvňuje jej právne riešenie, nakoľko táto otázka totiž nemá len právny, ale aj prirodzený rozmer.

    Všeobecne je možné povedať, že všetky tovary v obchode sú predávané v takej podobe ako sú na predaj určené a umiestnené. Spravidla to vyplýva aj z ich prirodzenej podstaty a spôsobu tzv. bežného použitia, na ktoré sú určené. V súvislosti s týmto stavom je treba pamätať aj na prirodzené princípy, ktorými sú napríklad spoločenské alebo obchodné úsluhy. Pod týmito pojmami je potrebné chápať najmä zaužívané spôsoby ekonomickej výmeny a dlhodobo zaužívaných spôsobov jej priebehu. Je štandard, že ovocie sa predáva so šupkou.

    Môžeme potvrdiť, že šupka resp. obal ovocia je oddeliteľnou súčasťou veci[1]. Ako relevantná by sa niekomu mohla javiť aj možná obhajoba zákazníka o tom, že účelom nákupu je získanie len úžitkovej časti tovaru, ktorým je napríklad dreň v banáne alebo pomaranči, pretože práve kvôli nej daný tovar kupuje. Má však zákazník právo nárokovať si, aby mu obchod takto „upravené“ ovocie aj predal?

    Nákup je uzavretím nepísomnej kúpnej zmluvy, ktorému predchádza tzv. návrh[2] na jej uzavretie. Ten je Občianskym zákonníkom definovaný ako prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, pričom je určený konkrétnej osobe a obsahuje aj predmet zmluvy, teda vymedzenie toho, čo sa má kúpiť. Tento návrh sa v praxi realizuje donesením tovaru na pokladňu. Nakoľko ide o návrh, nemusí byť teda prijatý stranou, ktorej je určený.

    Ak teda dôjde k situácii, kedy zákazník v rozpore so zaužívanými tradíciami a princípmi predaja a najmä bez súhlasu obchodníka ovocie ošúpe, je výhradne na posúdení obchodníka, či k predaju takto upraveného tovaru a teda aj nižšej cene pristúpi.

    Ak na to nepristúpi, dôjde k odmietnutiu návrhu na uzavretie zmluvy a zákazník stratí možnosť kúpy takto upraveného tovaru. Súčasne vznikne obchodníkovi právo požadovať náhradu škody, nakoľko takto upravené ovocie podlieha rýchlej skaze a stane sa nepredajným. Výška škody sa ustanoví podľa hmotnosti ošúpaného ovocia vrátane jeho oddelenej šupky. K podpore tejto argumentácie prispieva aj skutočnosť, že v zmysle Občianskeho zákonníka sa súčasťou veci chápe „všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.“[3]

    Poznámky pod čiarou:

    [1] § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

    [2] § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

    [3] Tamtiež.