Parlament schválil zmeny v Trestnom zákone

​​Zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a),  rozšírenie právnej úpravy využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozšírenie možnosti rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, korigovanie úpravy ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozšírenie úpravy využitia videokonferencií v trestnom konaní- toto všetko prináša novela Trestného zákona.  

Redakcia 10. 07. 2019 2 min.

    Pri trestnom čine falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie vyjadrujúcom reakciu na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii, bude po novom možné trestne stíhať zdravotníckych pracovníkov, ktorí úmyselne s cieľom „zahladiť stopy“ budú falšovať alebo vyhotovovať nepravdivú zdravotnú dokumentáciu v úmysle použiť ju ako pravú, alebo používať takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú či zabezpečovať si od inej osoby vyhotovenie falošnej zdravotnej dokumentácie alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť takúto ako pravú pred určenými subjektmi. Minister spravodlivosti Gábor Gál touto zmenou reagoval na prípady rodičov, ktorí prišli o deti v zdravotníckych zariadeniach. 

    ​Pre zefektívnenie využívania elektronického systému monitorovania osôb v praxi bude možné trest domáceho väzenia ukladať aj za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby po úprave podľa všeobecnej časti Trestného zákona (napr. recidíva, prevaha priťažujúcich okolností a pod.) nepresiahne 10 rokov; dolná hranica trestnej sadzby nie je stanovená. Ďalšou zmenou je aj rozšírenie možnosti rozhodovania samosudcu v trestnom konaní. Po novom bude môcť samosudca rozhodovať vo všetkých trestných veciach s výnimkou konaní o trestných činoch, u ktorých je dolná hranica trestnej sadzby najmenej 12 rokov. V prípadoch obzvlášť závažných zločinov (za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov) bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich. V rámci novej úpravy bude taktiež  vzhľadom na reakciu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ktorý vo viacerých veciach judikoval, že ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie bez faktickej možnosti požiadať o podmienečné prepustenie nie je humánne a je preto v rozpore s Dohovorom o ľudských právach) môcť každý odsúdený na doživotie, po odpykaní trestu 25 rokov, požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. 

    Účinnosť zákona sa po podpísaní prezidentkou SR predpokladá od 1. augusta 2019. 

    Zdroj: MS SR