Písomné odpovede na odbornej skúške a poznámky skúšajúceho ako osobné údaje uchádzača

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov definuje osobné údaje ako akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Prečítajte si zaujímavé rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

Písomné odpovede na odbornej skúške a poznámky skúšajúceho ako osobné údaje uchádzača

Skutkový stav

Pán Peter Nowak bol ako účtovný praktikant úspešný na skúškach z účtovníctva prvej úrovne, ako aj na troch skúškach druhej úrovne, ktoré organizoval Institute of Chartered Accountants of Ireland (Írska komora účtovníkov). Neuspel však na skúške „účtovníctvo strategického financovania a riadenia“. V nadväznosti na svoj neúspech na tejto skúške na jeseň 2009 pán Nowak najprv podal sťažnosť, ktorou spochybnil výsledok tejto skúšky. Po zamietnutí tejto sťažnosti podal žiadosť o prístup, pokiaľ ide o všetky osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a ktoré má v držbe komora účtovníkov. V roku 2010 komora účtovníkov pánovi Nowakovi poskytla 17 dokumentov, ale odmietla mu odovzdať jeho kópiu skúšky z dôvodu, že neobsahuje osobné údaje.

Sú kópie skúšky osobné údaje?

Na Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) pán Nowak spochybňuje rozhodnutie komisára pre ochranu údajov, podľa ktorého kópie skúšky vo všeobecnosti nepredstavujú osobné údaje. Tento súd sa Súdneho dvora pýta, či písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, predstavujú také údaje.

Rozsudok 

Vo svojom rozsudku  Súdny dvor po prvé zdôrazňuje, že uchádzač na odbornej skúške je fyzická osoba, ktorú možno identifikovať priamo prostredníctvom jej mena alebo nepriamo prostredníctvom identifikačného čísla, pričom meno alebo číslo sú uvedené na kópii skúšky alebo na vrchnom liste kópie. V tomto kontexte nemá význam, či skúšajúci môže alebo nemôže identifikovať uchádzača v čase opravy a hodnotenia kópie skúšky.

Po druhé Súdny dvor overuje, či písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, predstavujú informácie týkajúce sa tohto uchádzača. V tomto ohľade spresňuje, že použitie výrazu „akákoľvek informácia“ v rámci definície pojmu „osobný údaj“ uvedeného v smernici odzrkadľuje cieľ normotvorcu Únie priznať tomuto pojmu široký význam, pričom tento pojem sa neobmedzuje na informácie, ktoré sú citlivé alebo patria do súkromnej sféry, ale potenciálne zahŕňa všetky druhy informácií, a to tak objektívne, ako aj subjektívne vo forme názoru alebo hodnotení pod podmienkou, že sa „týkajú“ dotknutej osoby. Táto posledná podmienka je splnená v prípade, že táto informácia z dôvodu svojho obsahu, účelu alebo účinku súvisí s určitou osobou. Písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške predstavujú také informácie, ktoré súvisia s jeho osobou.

Obsah týchto odpovedí totiž odzrkadľuje úroveň znalostí a schopností uchádzača v danej oblasti, ako aj prípadne jeho myšlienkové pochody, úsudok a kritické myslenie. Navyše cieľom získavania odpovedí je zhodnotiť odborné schopnosti uchádzača a jeho spôsobilosť vykonávať predmetné povolanie. Napokon použitie týchto informácií, ktorého výsledkom je najmä úspech alebo neúspech uchádzača na predmetnej skúške, môže mať vplyv na jeho práva a záujmy, keďže môže určiť alebo ovplyvniť napríklad jeho šance na prístup k želanému povolaniu alebo zamestnaniu.

Pokiaľ ide o poznámky skúšajúceho týkajúce sa odpovedí uchádzača, Súdny dvor konštatuje, že rovnako ako odpovede uchádzača na skúške, predstavujú informácie, ktoré sa ho týkajú. Obsah týchto poznámok teda odzrkadľuje názor alebo hodnotenie skúšajúceho týkajúce sa individuálneho výkonu uchádzača na skúške, najmä jeho znalostí a schopností v predmetnej oblasti. Súdny dvor uvádza, že kvalifikáciu písomných odpovedí uchádzača na odbornej skúške a prípadných poznámok skúšajúceho týkajúcich sa týchto odpovedí ako osobných údajov nemôže ovplyvniť skutočnosť, že na základe tejto kvalifikácie v zásade tomuto uchádzačovi vznikajú práva na prístup a opravu. Iné rozhodnutie by totiž malo za následok celkové vyňatie týchto odpovedí a poznámok spod požiadavky dodržiavania zásad a záruk v oblasti ochrany osobných údajov. Účastník skúšky má najmä legitímny záujem založený na ochrane svojho súkromného života na tom, aby sa mohol brániť proti spracovaniu odpovedí na tejto skúške a poznámok skúšajúceho týkajúcich sa týchto odpovedí v prípadoch iných ako konanie vo veci skúšky, a osobitne proti tomu, aby boli poskytnuté tretím osobám či dokonca uverejnené bez jeho súhlasu. Rovnako je subjekt organizujúci skúšku ako prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby boli tieto odpovede a poznámky uchovávané tak, aby sa vylúčil protiprávny prístup k nim zo strany tretích osôb.

Súdny dvor navyše konštatuje, že práva na prístup a opravu upravené smernicou možno tiež uplatniť vo vzťahu k písomným odpovediam uchádzača na odbornej skúške a k prípadným poznámkam skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú. Je zrejmé, že právo na opravu neumožňuje uchádzačovi „opraviť“ a posteriori „nesprávne“ odpovede, keďže tieto odpovede vôbec nepredstavujú nepresnosť v zmysle smernice, na základe ktorej by vznikalo právo na opravu. Naproti tomu je možné, že vzniknú situácie, v ktorých sa tieto odpovede a poznámky ukážu byť nepresné, napríklad z dôvodu, že kópie skúšky boli omylom zamenené tak, že odpovede iného uchádzača boli priradené dotknutému uchádzačovi. Okrem toho nemožno vylúčiť právo uchádzača požadovať od prevádzkovateľa, aby boli jeho odpovede na skúške a poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, po určitej dobe vymazané, čiže zničené. Preto vzhľadom na skutočnosť, že písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, možno podrobiť overovaniu, najmä pokiaľ ide o ich presnosť a nevyhnutnosť ich uchovávania, a možno ich opraviť alebo vymazať, Súdny dvor konštatuje, že priznanie práva na prístup k týmto odpovediam a poznámkam uchádzačovi slúži na dosiahnutie cieľa smernice spočívajúceho v zabezpečení ochrany práva na súkromný život tohto uchádzača, pokiaľ ide o spracúvanie údajov, ktoré sa ho týkajú, a to nezávisle od otázky, či tento uchádzač má alebo nemá také právo na prístup aj podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Súdny dvor v tomto ohľade pripomína, že z ochrany základného práva na rešpektovanie súkromného života vyplýva najmä možnosť akejkoľvek fyzickej osoby ubezpečiť sa, že osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, sú presné, a že sú spracúvané dovoleným spôsobom.

Napokon Súdny dvor spresňuje, že tieto práva na prístup a opravu sa nevzťahujú na skúšobné otázky, ktoré ako také nepredstavujú osobné údaje uchádzača. Okrem toho Súdny dvor pripomína, že právo Únie stanovuje určité obmedzenia týchto práv. Členské štáty tak môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu stanovených povinností a práv, pokiaľ takéto obmedzenie predstavuje nevyhnutné opatrenie na zachovanie práv a slobôd iných.

 

Zdroj: CURIA