Platnosť spotrebiteľskej zmluvy

Ústavný súd ČR vydal nález týkajúci sa platnosti spotrebiteľskej zmluvy vo svetle práva na spravodlivý proces.

JUDr. Alexandra Podivinská 25. 04. 2017 3 min.

Skutkový stav

Sťažovateľka uzatvorila s vedľajším účastníkom zmluvu o propagácii reklamnej plochy, na základe ktorej sa vedľajšia účastníčka zaviazala pre sťažovateľku zaistiť propagáciu reklamnej plochy. Za spracovanie údajov potrebných pre umiestnenie na internete sa zaviazala uhradiť sumu vo výške 2 390 Kč s DPH. Zároveň sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1 000 Kč, ak nezaplatí riadne a včas akúkoľvek platbu vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy. Zaviazala sa zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,3 % z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania. Za každú odoslanú upomienku k platbe sa zaviazala zaplatiť sumu 200 Kč. Obsahom zmluvy bolo aj dojednanie zmluvných strán o tom, že pokiaľ sťažovateľka minimálne 30 dní pred uplynutím doby jedného roku po uzatvorení zmluvy nevypovie zmluvu, platnosť zmluvy sa predĺži aj opakovane o ďalší jeden rok. Keďže sťažovateľka nevypovedala zmluvu v zmysle vyššie uvedeného, vedľajšia účastníčka vykonávala inzerciu ďalší rok, za čo požadovala od sťažovateľky zaplatenie sumy vo výške 1 999 Kč s DPH. Keďže sťažovateľka uvedenú sumu nezaplatila, vedľajšia účastníčka podala žalobu o zaplatenie.

Rozhodnutia všeobecných súdov

Okresný súd rozhodol o podanej žalobe tak, že sťažovateľku zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 2 390 Kč s úrokom z omeškania.

Sťažnosť

Sťažovateľka uviedla, že podľa jej názoru okresný súd vychádzal vo svojom rozhodovaní z dôkazov, ktoré predložila len žalobkyňa. Aj keď vykonal dôkazy, ktoré navrhla sťažovateľka, podľa jej názoru ich nehodnotil. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru postupoval okresný súd formalisticky, keď nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu, ktoré spočívali v tom, že žalobkyňa pri svojom podnikaní využívala klamlivé obchodné praktiky, konala v rozpore s dobrými mravmi a svojich klientov zámerne uvádzala do omylu. Mala zato, že o týchto skutočnostiach svedčí aj množstvo súdnych sporov vedľajšej účastníčky vedených so svojimi klientami, t.j. cez 12 000.

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR

Ústavný súd ČR považoval podanú sťažnosť za dôvodnú. Dospel k záveru, že okresný súd posúdil dojednania v zmluve nielen v rozpore s občianskym zákonníkom, ale aj v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, pretože žiadnym spôsobom nereflektoval princíp ochrany spotrebiteľa, nereagoval na prednesenú argumentáciu sťažovateľky. Na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia toto zrušil a konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivý proces, garantované Listinou základných práv a slobôd. Vyslovil nasledovnú právnu vetu:

  • „Při posuzování platnosti spotřebitelské smlouvy se obecné soudy musí zabývat celkovou vyvážeností práv účastníků smlouvy a vycházet z principu ochrany spotřebitele jako jednoho z klíčových principů současného občanského práva. Opačný postup vede k porušení práva na spravedlivý proces zaručenému článkem 36 odst. 1 Listiny.“ Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I. ÚS 913/16