Platobný rozkaz, výhody a nevýhody

Platobný rozkaz je druh súdneho rozhodnutia, ktorý zabezpečuje predovšetkým funkciu skrátenia a zrýchlenia konania. Aké sú podmienky na uplatnenie tohto inštitútu a aké z neho vyplývajú výhody, prípadne nevýhody?

Platobný rozkaz, výhody a nevýhody

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, platobný rozkaz je skráteným rozhodnutím, vydaným v skrátenom konaní, ktoré zvykneme nazývať ako tzv. rozkazné konanie. Skrátenú formu tohto rozhodnutia zakotvuje aj zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) tým, že platobný rozkaz systematicky zaraďuje do prvého dielu tretej časti, ktorý má názov „Skrátené konania a skrátené rozhodnutia“. Z právnej úpravy tiež vyvodzujeme, že sa jedná o osobitný procesný postup, ktorý CSP upravuje  v § 265-268.

Pre pochopenie tohto inštitútu a jeho obsahu sme sa rozhodli reprodukovať znenie § 265 ods. 1 CSP: „Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.“

Z uvedeného vyplýva, že platobný rozkaz jeho rozhodnutím meritórnym, nakoľko sa ním rozhoduje vo veci samej. Na to, aby súd mohol platobný rozkaz vydať je v zmysle predmetného ustanovenia potrebné splnenie niekoľkých podmienok:

  • žalobca podal žalobu (nemusí výslovne žiadať vydanie platobného rozkazu)
  • žaloba smeruje k dosiahnutiu peňažného plnenia
  • na základe skutočností, tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti (najmä ak vyplývajú z listinných dôkazov) možno rozhodnúť vo veci samej alebo jej časti.[1]

Súd je povinný platobný rozkaz vydať do 10 pracovných dní od okamihu, kedy sú splnené vyššie uvedené podmienky a zároveň žalobca zaplatil súdny poplatok a predložil spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Uvedené vyvodzujeme z § 265 ods. 2 CSP. V platobnom rozkaze súd rozhodne, aby žalovaný do 15 dní od jeho doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

                Uvedomiť si treba, že platobný rozkaz sa vydáva bez vyjadrenia žalovaného (len na základe skutočností, tvrdených žalobcom) a tiež bez nariadenia pojednávania. Aj z týchto dôvodov hovoríme, že platobný rozkaz sa realizuje v skrátenom (rozkaznom) konaní.

                Pristaviť by sme sa chceli pri doručovaní platobného rozkazu. V zmysle § 266 ods. 1: „Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.“ Práve z dôvodu, že ingerencia žalovaného je obmedzená, rozhodol sa zákonodarca upraviť formu doručovania výlučne na doručovanie do vlastných rúk. Nemôže sa teda uplatniť fikcia doručenia pri náhradnom doručovaní. Ďalej podľa § 266 ods. 3: „Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Tieto ustanovenia chránia žalovaného pred účinkami platobného rozkazu, ak by nastal prípad, že by síce došlo k náhradnému doručovaniu a nastala by fikcia doručenia, ale sám žalovaný by sa s obsahom platobného rozkazu neoboznámil. Práve preto je možné doručenie len do vlastných rúk, inak súd platobný rozkaz zruší.

Prostriedkom procesnej obrany, ktorý však nemožno zamieňať s opravným prostriedkom, je odpor. Ten je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu. CSP v § 267 ods. 1 hovorí: „Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.“ Oprávneným podať odpor je teda logicky žalovaný. V prípade, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. (§ 267 ods. 3 CSP), o čom súd vydá uznesenie, ktoré doručí do vlastných rúk žalobcovi spolu s odporom (§ 267 ods. 4 CSP).

Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c) (§ 268 CSP).

Výhody a nevýhody platobného rozkazu

Platobný rozkaz je inštitút, ktorého výhodou je, že pri splnení zákonom stanovených podmienok je možné ním rozhodnúť vo veci samej, čím sa uplatňuje zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Takéto rýchlejšie rozhodnutie odbremeňuje súdy od množstva ďalších úkonov, ktoré by inak museli vykonať. Rovnako pre žalobcu predstavuje platobný rozkaz výhodu v rýchlosti jeho vydania.

Nevýhodou môže byť, že ak žalovaný včas nepodá vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz, ktorý nadobúda vykonateľnosť spolu s právoplatnosťou, ho zaväzuje na určité peňažné plnenie. Na druhej strane, úprava doručovania platobného rozkazu prináša istotu, že sa s jeho obsahom žalovaný oboznámi a bude mať možnosť proti nemu podať odpor.

 

Zdroj: Civilný sporový poriadok

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Gešková K., Smyčková R., Zámožník J, Repetitórium civilného procesného práva.1. vydanie. Bratislava: IURIS LIBRI, spol. s.r.o., 2017. ISBN 978-80-89635-31-3, s. 124.