Skutkový stav
Sťažovateľky sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z dôvodu, že podľa ich názoru bolo porušené ich právo na súkromný život vyplývajúce z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Toto ich právo malo byť porušené v dôsledku uplatňovania českej právnej úpravy a praxe, prečo im nebolo umožnené porodiť v domácom prostredí za prítomnosti pôrodnej asistentky. Keďže v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi neboli úspešné, podali sťažnosť na ESĽP. (Rozsudok ESĽP Dubská a Krejzová v. Česká republika, sťažnosť č. 28859/11 a č. 28473/12)
Dôvody sťažovateliek
Pani Dubská chcela porodiť doma za pomoci pôrodnej asistentky z dôvodu, že jej prvý pôrod prebiehal v nemocnici, bol však pre ňu stresujúci. Počas pôrodu na ňu lekári tlačili, aby podstúpila rôzne druhy lekárskych zákrokov, o ktorých už vopred vyhlásila, že o ne nemá záujem a že nechce podstúpiť lekárske zárkoky, ktoré nie sú nevyhnutné. Takisto na ňu naliehali, aby rodila v pozícii, ktorá nebola pre ňu pohodlná. Po tejto skúsenosti, keď otehotnela po druhýkrát, rozhodla sa rodiť doma, bez zásahu lekárov.
Pani Krejzová je matkou dvoch detí, pričom obe porodila doma za asistencie pôrodnej asistentky. Predtým, ako sa rozhodla rodiť doma, navštívila viacero nemocníc, kde jej žiadosť o pôrod bez akéhokoľvek lekárskeho zákroku, ktorý nie je nevyhnutný odmietli. Nesúhlasili ani s jej prianím neprerušovaného styku s dieťaťom od okamihu narodenia, nakoľko v súlade s bežnou praxou bolo dieťa od matky odobraté bezprostredne po pôrode za účelom vykonania vyšetrení. V čase podania žaloby bola sťažovateľka opäť tehotná. Chcela rodiť doma, avšak nebola schopná nájsť pôrodnú asistentku ochotnú pomôcť, pretože pôrodné asistentky poskytovali zdravotné služby bez povolenia, z ktorého dôvodu im mohli byť zo strany štátu uložené vysoké pokuty.
Rozhodnutie ESĽP
Podľa názoru ESĽP sa prípad dotýka oblastí, v ktorých sa členské štáty rady Európy úplne nezhodujú. Ďalej uviedol, že aj keď nedochádza ku konfliktu medzi záujmom matky a jej dieťaťa, niektoré voľby matky, keď hovoríme o mieste, okolnostiach alebo spôsobe pôrodu, môžu mať tendenciu zvýšiť riziko pre zdravie a bezpečie novorodencov. V tejto súvislosti súdvzal do úvahy argument Českej republiky, podporený Slovenskou republikou a Chorvátskom, že riziko pre matky a novorodencov je v prípade domácich pôrodov vyššie ako v prípade nemocníc, ktoré disponujú personálom a technickým a materiálnym vybavením, ak by sa počas pôrodu vyskytli komplikácie. Dôvodil, že sťažovateľky mali možnosť rodiť v takých pôrodniciach, ktoré by ich práva rešpektovali. ESĽP mal zato, že Česká republika neprekročila mieru voľnej úvahy, ktorá jej bola v oblasti zdravotnej politiky ponechaná a zásah do práva na súkromný život sťažovateliek s prihliadnutím na sledovaný cieľ preto nebol neprimeraný. Konštatoval, že k porušeniu uvedeného článku Dohovoru preto nedošlo. (Rozsudok ESĽP Dubská a Krejzová v. Česká republika, sťažnosť č. 28859/11 a č. 28473/12)
