Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo a dopad na jeho zodpovednosť za vady diela v režime Obchodného zákonníka

Zmluva o dielo predstavuje v podnikateľskom prostredí jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. O jej rozšírenosti svedčí aj fakt, že v praxi sa môžeme stretnúť s jej využitím aj pre prípady, ktoré z hľadiska obsahu nie úplne zodpovedajú tomuto zmluvnému typu, ale to už je iný príbeh.

Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo a dopad na jeho zodpovednosť za vady diela v režime Obchodného zákonníka

V tomto príspevku sa budeme cielene venovať zmluve o dielo využívanej v rámci realizácie výstavbových projektov. Právna úprava uvedenej zmluvy (situovaná v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka) má v celom rozsahu dispozitívnu povahu a z hľadiska svojho obsahu má aj pomerne všeobecný charakter, čo zmluvné strany neraz vedie k snahe podrobne zmluvne uchopiť jednotlivé aspekty realizácie ich práv a povinností. Výsledkom toho býva rozsiahla zmluva o dielo, ktorej obsahom je detailné riešenie nielen právnych, ale aj ekonomických, technických, organizačných, či iných otázok, ktoré sa pri výstavbe diela pravidelne objavujú.

Jednou z oblastí, ktorú majú zmluvné strany tendenciu detailnejšie v zmluve upravovať je vykonanie diela a zodpovednosť za vady diela. Právny význam vzájomného vzťahu týchto oblastí realizácie diela si v tomto príspevku pokúsime priblížiť.

 

Vykonanie diela

Kedy je povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo splnená upravuje § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ splní povinnosť vykonať dielo, ak ho riadne ukončí a odovzdá predmet diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Povinnosť vykonať dielo je potrebné vždy v prvom rade posudzovať z hľadiska dojednaných podmienok v zmluve o dielo. Pri dielach väčšieho rozsahu je pravidelnou súčasťou ako podmienka vykonania diela úspešné absolvovanie preberacích skúšok, spracovanie projektu skutočného vyhotovenia diela, či odovzdanie diela v rámci detailne upraveného preberacieho konania, ktorého výsledkom je preberací protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami a s náležitosťami vyplývajúcimi so zmluvy o dielo. Pokiaľ by zhotoviteľ preberacie skúšky úspešne nezrealizoval, prípadne by nespracoval projekt skutočného vyhotovenia diela, alebo by dielo objednávateľovi neodovzdal, nemožno hovoriť o riadne vykonanom diele.

 

Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela

Vykonanie diela má dopad okrem iného (napr. práva zhotoviteľa na uhradenie ceny diela) aj na právo objednávateľa uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady diela. Základnou podmienkou pre vznik prípadnej zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela je totiž jeho odovzdanie objednávateľovi.[1] Pokiaľ dielo nie je odovzdané, objednávateľ môže voči zhotoviteľovi postupovať v zásade v zmysle § 550 Obchodného zákonníka a požadovať od zhotoviteľa len odstránenie vád diela. Nemôže však uplatniť nároky, ktoré mu zodpovednosti za vady diela priznáva zmluva o dielo alebo Obchodný zákonník v § 436 a nasl. O praktickom význame odovzdania diela niet pochýb, nakoľko má dopad na začiatok plynutia záručnej doby, či povinnosť objednávateľa vyplatiť zádržné.

Čo robiť v situácií, kedy zhotoviteľ dielo ukončí (v praxi je to väčšinou s vadami a nedorobkami, ktoré sa riešia v rámci preberacieho konania), ale preberacie konanie neprehne, pretože zhotoviteľ odmieta dielo odovzdať podľa dohodnutých podmienok, prípadne odmieta podpísať preberací protokol? Do úvahy prichádza odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo, uplatnenie zo zmluvy vyplývajúcich sankcií, či nároku na náhradu škody. Myslíme si však, že toto riešenie úplne nevyhovuje potrebám stavby a nebude často vhodné ani z pohľadu objednávateľa, a to z viacerých dôvodov:

  • Vo vzťahu k ukončenému dielu (prípadne časti diela) neplynie záručná doba;
  • Objednávateľ nemá možnosť uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady diela;
  • Problematické vytýčenie hraníc zodpovednosti za vady diela pri zhotoviteľovi, ktorý dielo dokončí alebo odstráni vady a nedorobky neodovzdaného diela;
  • Problematické vytýčenie hraníc zodpovednosti za vady diela pri profesiách nadväzujúcich na neodovzdané dielo;

Jednou z možností ako eliminovať vyššie uvedené negatíva plynúce z absencie preberacieho protokolu, resp. bezdôvodného odmietania zhotoviteľa dielo odovzdať, prípadne objednávateľa dielo prevziať, je zmluvne upraviť postup aj pre tieto situácie. Patakyová[2] napríklad ponúka ako riešenie postup obdobný tomu, ktorý sa aplikuje pri zápisnici vyhotovenej ex lege podľa § 555 ods. 4 Obchodného zákonníka. V prípade bezdôvodného odmietnutia ktorejkoľvek zmluvnej strany podpísať preberací protokol, ho podpíše v zmluve o dielo spoločne zmluvnými stranami určená hodnoverná a nestranná osoba.

 

Záver

V tomto príspevku sme sa venovali jednému z množstva praktických problémov, ktoré sa pri výstavbových projektoch v podnikateľskom prostredí vyskytujú. Právna úprava síce pre zmluvnú stranu ponúka zvyčajne viacero možných riešení ako postupovať v prípade, že jej zmluvný partner neplní riadne svoje povinností, nie každé je však vo svojich konečných dôsledkoch úplne vyhovujúce hlavnému cieľu každého objednávateľa diela – a to mať riadne vykonané dielo so zárukou pre prípad vzniku vád.  

 

Poznámky pod čiarou:

[1] LUKÁČKA, P. – DUFALOVÁ, L. – LENHARTOVÁ, K.: Zodpovednosť za vady diela. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2016, s. 136.

[2] PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 2. aktualizované vydanie. Praha: C. H. Beck. 2008, s. 969.