Možnosť odškodnenia zamestnanca, ktorému boli odcudzené hnuteľné veci počas výkonu práce v priestoroch zmluvného partnera zamestnávateľa

Právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach a teda aj možnosti následného odškodnenia zamestnanca je upravená v § 193 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení.

JUDr. Ondrej Steiniger 23. 10. 2012 3 min.
Odcudzenie veci a odškodnenia zamestnanca Odcudzenie veci a odškodnenia zamestnanca PrávneNoviny.sk

Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení („ZP“) „zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 EUR.“

Predpokladom vyššie uvedenej zodpovednosti zamestnávateľa je skutočnosť, že si osobné veci zamestnanec odložil na mieste na tom určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Pritom nie je rozhodujúce, kto škodu spôsobil, resp. ako ku škode prišlo. Obvyklosť vecí, ktoré zamestnanec nosí do práce, treba posudzovať nie v súvislosti od ich finančnej hodnoty, ale najmä v závislosti od ich funkčnosti. Pre posúdenie zodpovednosti zamestnávateľa je rozhodujúci dôkaz zamestnanca o tom, že utrpel škodu na veciach odložených pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním a súčasne že tieto veci boli odložené na mieste na tom určenom alebo na to určenom mieste.

Na základe vyššie uvedených skutočností zastávam právny názor, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach podľa § 193 ZP sa vzťahuje výlučne na vzťah medzi zamestnávateľom a jeho vlastným zamestnancom. Voči ostatným osobám zodpovedá zamestnávateľ podľa uvedeného ustanovenia ZP len v prípade, že sú pre neho činné na jeho pracovisku a súčasne sú splnené podmienky, že si svoje osobné veci odložili na mieste na to určenom alebo na obvyklom mieste.

Rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 193 ZP je rôzny. V prípadoch, keď škoda na veci bola spôsobená iným zamestnancom zamestnávateľa, alebo ak zamestnávateľ prevzal vec do osobitnej úschovy, uhrádza zamestnávateľ škodu bez obmedzenia.

Z uvedeného vyplýva, že nie je možné odškodniť zamestnanca, ktorému boli odcudzené hnuteľné veci počas výkonu práce v priestoroch zmluvného partnera zamestnávateľa v zmysle § 193 ZP, nakoľko sa jedná o zodpovednostný vzťah, ktorý je výlučne medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom. Zamestnancovi síce bola spôsobená škoda, ale neboli splnené podmienky pre naplnenie zodpovednosti podľa ustanovení § 193 ZP, a to:

  • osobné veci zamestnanec odložil na mieste na tom určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú,
  • zodpovednostný vzťah, ktorý je výlučne medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom (škoda bola spôsobená u tretieho subjektu a zamestnávateľ nemal možnosť túto skutočnosť ovplyvniť).

Zamestnanec má ako poškodená osoba podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení možnosť podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z prečinu krádeže (resp. na konkrétnu osobu/y, ak má podozrenie, že táto osoba/y krádež spáchala/i) a právo uplatniť si nárok na náhradu vzniknutej škody v trestnom konaní. Majetkovou škodou je skutočne vzniknutá škoda, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Ďalej škoda musí byť spôsobená trestným činom, t.j. musí byť v príčinnej súvislosti so spáchaným skutkom, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný.

V prípade, že zamestnancovi ako poškodenej osobe nebude v trestnom konaní priznaná náhrada škody, môže sa náhrady škody domáhať v občianskoprávnom konaní.