Pracovné právo



Dňa 16. októbra 2019 bol v Národnej rade SR schválený poslanecký návrh na zmenu zákona o minimálnej mzde, ktorá predstavuje nový postup pri každoročnom určovaní minimálnej mzdy. Schválená novela bola dňa 18.11.2019 publikovaná v Zbierke zákonov ako zákon č. 375/2019 Z. z. a je účinná od 1. januára 2020.



Aj napriek tomu, že v médiách zaznela informácia, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR už v tomto volebnom období nebude meniť Zákonník práce, v legislatívnom procese je aktuálne viacero návrhov zmien zákonov alebo iných právnych predpisov z oblasti pracovného práva.



Oddnes zavádza Sociálna poisťovňa – v prvej fáze iba pre zamestnávateľov – jednoduchší spôsob komunikácie v rámci elektronických služieb, ktorý posilňuje bezpečnosť ochrany vzájomnej komunikácie a osobných údajov zasielaných do Sociálnej poisťovne. Subjekty z externého prostredia sa môžu spoľahnúť na to, že dokumenty, či osobné údaje, ktoré potrebujú doručiť Sociálnej poisťovni sa dostanú výlučne do rúk zamestnanca tejto inštitúcie.



Jednou z hlavných tém odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR je problematika obchodovanie s ľuďmi. Aj práve preto sme sa v rámci šírenia povedomia o fenoméne nachytávania ľudí za účelom obchodovania s ľuďmi rozhodli v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR vytvoriť svieži vizuál letnej komunikačnej kampane.



Európska únia prešla od reformy využívania autorských práv v online prostredí, zdaňovania online platforiem a spracúvania osobných údajov k novému cieľu. Počnúc zajtrajškom má vstúpiť do platnosti smernica, ktorá zavádza práva pre všetkých pracovníkov z tzv. platform economy. V praxi ide o celý systém firiem a ich pracovníkov, ktorí generujú svoj biznis cez digitálne alebo online platformy, ako napr. Uber, Amazon, Google, Airbnb a mnoho ďalších. Na rozdiel od ráznejšieho prístupu harmonizácie právnych poriadkov Európskeho jednotného trhu formou nariadení, ktoré EÚ využívala v podobných prípadoch, bude túto sféru zastrešovať Smernica o transparentných a predvídateľných podmienkach v EÚ. Smernica vstúpi do účinnosti v roku 2022, čiže členské štáty budú mať na jej implementáciu do národnej legislatívy približne 3 roky.



Sloboda podnikania a právo usadiť sa sú základnými právami občanov Európskej únie. Členské štáty majú preto minimálne právomoci zasahovať do podnikateľských rozhodnutí, dokonca aj vo sfére pracovnoprávnych rozhodnutí zamestnávateľa. Čo však v prípade, ak má štát záujem vo väčšej miere chrániť zamestnancov a zamestnanosť? Môže štát podmieniť právo zamestnávateľa hromadne prepúšťať rozhodnutím správnemu orgánu? Súdny dvor Európskej únie sa vyjadril v rámci svojej súdnej právomoci aj k tejto citlivej téme.



Súdny dvor EU len pred pár dňami, 14. mája 2019, rozhodol o povinnosti členských štátov ukladať zamestnávateľom povinnosť zaviesť systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času.



Pracovno-právne spory, rovnako ako rodinné, patria medzi tie najcitlivejšie. Obzvlášť, keď sa jedná o šikanu na pracovisku, diskrimináciu, náhradu škody, prípadne iné porušenia pracovno-právnych vzťahov. Zo skúseností viem, že ak sa zamestnancovi čosi takéto deje, radšej svoj problém zamlčí a dá výpoveď a nepokúša sa o iný spôsob riešenia vzniknutej situácie, pretože má nedostatok financií na súdne konanie, prípadne nemá dosť sily a podporu okolia.



Môže Vám zamestnávateľ zrušiť vopred naplánovanú a odsúhlasenú dovolenku? Máte nárok na náhradu nákladov, ak ste za dovolenku už zaplatili napríklad zálohu, ktorá Vám prepadne?



Je možné pracovať u toho istého zamestnávateľa napríklad na dve pracovné zmluvy? Aké sú zákonné obmedzenia? Je možná kombinácia pracovná zmluva a dohoda? Je možná kombinácia pracovná zmluva a živnosť?



Dnes Vám prinášame informáciu o rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z decembra 2017, ktorý sa zameriava na vodičov a ich čerpanie voľna.