Trestné právo



V dnešnom príspevku sme sa bliźšie pozreli na posúdenie ústavnosti neslávne známeho § 363 Trestného poriadku Ústavným súdom SR. Prečitajte si viac o samotnom návrhu aj náleze ústavného súdu.



Väzba má slúžiť ako prostriedok ultima ratio, teda až ako krajná možnosť po márnom vyčerpaní všetkých miernejších surogátov väzby. Práve tieto alternatívy väzobného stíhania, ktoré nezasahujú tak intenzívne do práv jedinca ako väzba, by sa mali použiť aj pri zohľadnení potrieb jemu blízkych.

Obdobnú vec posudzoval Ústavný súd ČR kde meritum veci tvorilo nahradenie väzby rodiča z dôvodu starostlivosti o maloletého syna.



Potreba boja proti dezinformáciám sa rozmohla najmä počas pandémie Covidu – 19. Toto obdobie možno označiť za zlomové z hľadiska intenzity a rozsahu prúdenia informácií s rôznym, častokrát aj vyslovene škodlivým obsahom ohľadom očkovania a iných aspektov pandémie. Je možné so šírením dezinformácii bojovať legislatívne?



Osobná prehliadka sa vykonáva sa za účelom hľadania, získania a zabezpečenia predmetov, ktoré môžu súvisieť s trestným činom. Ide o zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorá však v určitých prípadoch môže byť obmedzená. Tento článok sa zaoberá aspektmi a pravidlami, ktoré sú spojené s osobnou prehliadkou a ktoré majú za cieľ zabezpečiť spravodlivý a riadny priebeh tohto procesu.



Prípad týkajúci sa problematiky spolupracujúcich obvinených posudzoval Európsky súd pre ľudské práva vo veci Erik Adamčo vs Slovenská republika. Nespravodlivosť trestného konania, v ktorom bol sťažovateľ odsúdený v dvoch bodoch za spoluúčasť na vražde, mala spočívať v úlohe, ktorú v tomto konaní zohrávali dôkazy od spolupáchateľov, ktorí súhlasili so spoluprácou s prokuratúrou výmenou za imunitu alebo iné výhody.



Nedávne vyhlásenie rozsudku Špecializovaného trestného súdu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, v ktorej bol okrem iných obžalovaný aj Marián Kočner, vyvolal v širokej verejnosti vlnu nevôle. Podľa senátu nebolo dokázané, že skutok spáchal práve Marián Kočner. Na dôvody tohto rozhodnutia sa pozrieme v dnešnom príspevku.



Vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti úradníkov za právny názor a vydávanie rozhodnutí pri výkone svojich funkcií sa zaoberal Ústavný súd ČR vo svojom aktuálnom náleze.



Ústavný súd Českej republiky sa v jednom zo svojich nálezov zaoberal problematikou zhabania veci v kontexte ochrany vlastníckeho práva vlastníka tejto veci, ktorý súčasne nebol páchateľom trestného činu.



Najvyšší súd Českej republiky sa zaoberal zaujímavým prípadom, kedy dovolateľ motorovým vozidlom prinútil zastať iné motorové vozidlo a po vystúpení oboch vodičov dovolateľ toho druhého fyzicky napadol. Druhého vodiča týmto útokom vytlačil do jazdného pruhu, v ktorom ho zrazilo auto. Bol trestný čin ublíženia na zdraví v tomto prípade spáchaný v súvislosti s riadením motorového vozidla?



Trestná činnosť je vo väčšine prípadov páchaná s úmyslom obohatiť sa. Táto kriminalita môže mať rôzne podoby, a to či už závažnejšiu násilnú formu, alebo iné sofistikovanejšie podoby, kde páchatelia pracujú aj s nedostatkom vedomostí obetí. Radíme sem rôzne formy podvodov či prevádzkovanie nepovolených hazardných hier. Medzi takéto nezákonné metódy získavania plnenia, častokrát vo finančnej podobe, patrí aj trestný čin úžery.



Národná rada Slovenskej republiky vo februári 2023 schválila novelu zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (Trestný poriadok) a zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obetiach trestných činov), účinnú od 01.04.2023. Jej cieľom je podľa dôvodovej správy zvýšenie ochrany obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ich ochrana pred druhotnou viktimizáciou.