Trestné právo
V dnešnom článku sa pozrieme na nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa zaoberal problematikou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Malo by rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie obsahovať návod pre odsúdeného týkajúci sa zmien, ktoré sa od neho žiadajú?
Verejnosť sa v posledných dňoch mohla oboznámiť s video nahrávkami politických funkcionárov a advokátov, na ktorých okrem iného rozoberali aj priebeh vyšetrovania kauzy Očistec. Nahrávky sú však tiež súčasťou vyšetrovania – bolo ich zverejnenie v súlade s právom?
V nasledujúcom trestnom prípade došlo k odsúdeniu obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví, nakoľko ako šofér nedal prednosť motocyklistovi idúcemu po hlavnej ceste. V rozsudku odvolacieho súdu sa dočítate, či bolo skutočne príčinou dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde obžalovaným alebo naopak, správanie poškodeného motocyklistu, ktorý prekročil povolenú rýchlosť o viac ako 100%.
V tomto článku sa pozrieme na nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorý sa zaoberal posúdením, či Najvyšší súd Českej republiky porušil prezumpciu neviny a či došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu.
V nižšie uvedenom prípade obvinený namietal právnu kvalifikáciu skutku tvrdiac, že jeho konanie, za ktoré bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania trestného zločinu ublíženia na zdraví, malo byť posúdené nanajvýš ako pokus trestného činu. V dnešnom článku sa dočítate, kedy možno uplatniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ako aj to, ako sa posudzuje úmysel pri ublížení a zdraví.
Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ v súvislosti so zrušením tzv. „Mečiarových amnestií“ a únosom syna bývalého prezidenta SR vydala v danej veci stanovisko. Prečítajte si, ako sa vysporiadala s otázkou možnosti vydania európskeho zatykača po zrušení amnestií.
Môže byť osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby za spáchanie trestného činu v jednom štáte schengenského priestoru, stíhaná za rovnaký skutok v inom štáte tohto priestoru? Na uvedenú otázku odpovedal v uplynulých týždňoch Súdny dvor.
Poslaneckým návrhom zákona sa Trestný zákon doplnil o nový trestný čin tzv. kybernetickej šikany. Doplnenie uvedeného trestného činu súvisí najmä s masívnym presunom pracovných a súkromných aktivít obyvateľstva do digitálneho priestoru v čase pandémie nového koronavírusu. Nižšie sa dočítate viac o skutkovej podstate nového trestného činu.
V nasledujúcej trestnej veci posúdil súd prvého stupňa konanie obžalovaného ako trestný čin poškodzovania cudzej veci spáchaný závažnejším spôsobom konania z dôvodu, že bol podľa názoru súdu spáchaný voči všetkým spoluvlastníkom poškodenej nehnuteľnosti. Odvolacím súdom však došlo k rozdielnemu posúdeniu právnej kvalifikácie uvedeného skutku najmä s poukazom na nesprávnu aplikáciu ustanovenia Trestného zákona o priťažujúcej okolnosti.
Vláda SR schválila návrh Ministerstva spravodlivosti SR na úpravu Trestného poriadku, ktorým sa zavádzajú zmeny súvisiace s kolúznou väzbou. Bližšie o zmenách, medzi ktoré patrí aj úprava lehoty trvania väzby a stanovenie vyššieho štandardu náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby, sa dočítate v dnešnom článku.
Trestný zákon v ustanovení § 58 ods. 2 vymenúva trestné činy, pri ktorých sa páchateľom obligatórne ukladá trest prepadnutia majetku. Z jedného z takýchto trestných činov bol v nasledujúcom prípade uznaný za vinného obvinený, ktorý namietal práve uloženie trestu prepadnutia majetku ako neprimerane prísneho vzhľadom na to, že išlo o majetok, ktorý nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou. Ako sa k tejto argumentácii obvineného vyjadril dovolací súd sa môžete dočítať nižšie.