Ústavný súd Českej republiky sa vo svojom náleze zaoberal porušením sťažovateľových základných práv a slobôd v súvislosti s nezákonným nahradením súhlasu zástupcu Českej advokátskej komory, nakoľko listiny zaistené v trestnom konaní boli chránené povinnosťou mlčanlivosti advokáta.

V tomto článku sa pozrieme na to, v čom Ústavný súd Českej republiky videl v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Mestského súdu v Prahe porušenie práva sťažovateľa na tlmočníka, práva na spravodlivý proces a práva na osobnú slobodu.

V tomto článku sa dočítate, ktoré osoby nemôžu pôsobiť ako svedok pri vyhotovovaní závetu. Zároveň sa dozviete, aká je úloha svedkov a aké sú následky, ak je svedkom závetu osoba, ktorá je zo zákona vylúčená z okruhu svedkov.

Témou článku je Nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal porušením základného práva sťažovateľa na informácie. Z dôvodu náročnosti vyhľadania požadovaných informácií požadovalo Policajné prezídium Českej republiky uhradiť vysoký poplatok za ich poskytnutie. Sťažovateľ však tento poplatok odmietol zaplatiť a tvrdil, že údaje sú pre políciu ľahko získateľné. Prečítajte si, ako sa s prípadom vysporiadal Ústavný súd.

V tomto článku sa pozrieme na nález Ústavného súdu Českej republiky, v ktorom sa súd republiky sťažnosťou spotrebiteľa vo veci porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

V občianskom práve sa uplatňuje zásada rovnosti postavenia všetkých subjektov. V súvislosti s uplatňovaním tejto zásady môže vyvstať otázka, či môžeme za slabšiu stranu považovať subjekt, ktorý uzatvoril zmluvný vzťah so subjektom, ktorý dosiahol právnické vzdelanie. Touto otázkou sa zaoberal Krajský súd Trnava v odvolacom konaní a v dnešnom článku si priblížime jeho rozsudok.

V prípade prejednávanom správnymi súdmi neboli splnené viaceré procesné podmienky na podanie správnej žaloby. V akom poradí skúma správny súd podmienky správneho súdneho konania pri správnej žalobe a čo je dôležité skúmať prioritne sa dočítate v dnešnom článku.

V dnešnom článku sa dozviete, či interný predpis zamestnávateľa presadzujúceho politiku neutrality, ktorý zakazuje na pracovisku viditeľne nosiť akýkoľvek politický, filozofický alebo náboženský symbol je v súlade so Smernicou Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a či takýto interný predpis je diskrimináciou na základe náboženstva alebo viery.

V súvislosti s pandémiou Covid-19 sexuálne násilie na deťoch rapídne stúplo, a to najmä z dôvodu, že spolu s technologickým rozvojom sa sexuálne násilie z ulíc presunulo do online priestoru, kde je ľahké utajiť svoju identitu a spojiť sa s deťmi.

V tomto článku sa bližšie pozrieme na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-663/19 Hasbro, Inc. proti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o platnosti ochrannej známky „MONOPOLY“.