Právnické profesie v praxi: Výkon advokácie

V prvej časti nového seriálu o právnických profesiách sa venujeme jej najznámejšej podobe, a síce výkonu advokácie. Oslovili sme zaujímavé osobnosti, ako aj adekvátnych zástupcov tejto profesie, ktorí svoje právne vzdelanie aplikujú v rozličných sektoroch a pozíciach, aby nám tak priblížili svoj praktický pohľad na výhody aj nevýhody ich pozície.

Martina Vanc 20. 11. 2020 8 min.

Absolvovaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia v zameraní právo sa absolvent stáva právnikom. Tento pojem je verejnosťou často zamieňaný s jeho najtypickejším uplatnením, a to výkonom povolania advokáta. Právnikom aktuálna právna úprava umožňuje vykonávať aj iné činnosti, ktorých jedným z predpokladov je získanie magisterského titulu z odboru právo, menovite profesie sudcu, prokurátora, notára, exekútora a už spomínaného povolania advokáta. Okrem uvedených piatich právnických profesií právnici zastávajú aj funkcie v orgánoch územnej samosprávy, vyučujú na právnických fakultách alebo pôsobia na právnych oddeleniach obchodných spoločností. Prinášame Vám seriál plný praktických informácií o jednotlivých právnických povolaniach priamo z prvej ruky, od osôb, ktorých toto povolanie "živí" a veríme, že aj napĺňa. 

_____________________

Na naše otázky odpovedala ako prvá Mgr. Iveta Ragulová (IR) zo známej advokátskej kancelárie TaylorWessing

Aké sú výhody a nevýhody práce vo veľkej resp. medzinárodnej AK?

IR: Ja som spoločenský človek a mám rada sociálny kontakt, takže mne vyhovuje, že vo väčšej kancelárii prídem do kontaktu s viacerými rôznymi ľuďmi, s ktorými si môžem nielen dobre „pokeckať“, ale pomôžu mi aj po pracovnej stránke svojimi skúsenosťami a vedomosťami. Zároveň väčšie kancelárie majú už vybudované aj nejaké to renomé a preto tu môžete pracovať aj na väčších kauzách. Medzinárodne kancelárie majú svoje pobočky v rôznych krajinách, takže máte vlastne medzinárodný team a pri práci vyžívate cudzie jazyky. Nevýhodou je, že veľké kancelárie si vytvárajú špecializované oddelenia, napr. oddelenie pracovného práva, a keď pracujete na tomto oddelení, tak sa nemusíte dostať napr. k práci na prevodoch obchodných podielov. Ale to je zase pre niekoho výhoda, kto vie, že chce vyslovene robiť len tento druh práce.

Aké predpoklady musí mať právnik, aby mohol pracovať v takejto medzinárodnej AK, resp. aby to zvládol?

IR: Hlavne musí byť na tom dobre odborne a aj jazykovo, teda musí mať dostatočné právne vedomosti a musí ovládať minimálne angličtinu. Čo sa týka takých ľudských vlastností, tak by mal byť flexibilný, nekonfliktný a v stresových situáciách by si mal vedieť zachovať chladnú hlavu. Ak si študent vyberá kanceláriu, v ktorej by chcel pracovať, odporúčam prelustrovať internet a aj stránku kancelárie, aby mal predstavu, čomu sa venujú a aký majú team.

Strašiakom pre právnikov môžu byť práve advokátske skúšky. Sú skutočne tak náročné?

IR: Podľa môjho názoru sú advokátske skúšky náročné, ale nie sú nezložiteľné (pozn. ja som robila  advokátsku skúšku v roku 2013, takže momentálne už je trochu iný systém, napr. pribudol aj písomný test, čo za mojich čias ešte nebolo). Mne osobne sa zdali advokátske skúšky ťažšie ako štátnice, lebo štátnice skladáte v zásade bez nejakých veľkých praktických skúsenosti a ste zvyknutí sa učiť. V porovnaní s tým advokátsku skúšku skladáte až po vykonaní praxe, čiže

1. musíte zase nabehnúť na „učiaci mód“ a

2. na skúške sa od vás vyžadujú aj praktické znalosti.

Myslím si, že keď sa koncipient poctivo pripraví, tak skúšku úspešne zloží. Prípravou však nemyslím len to, že sa mesiac pred skúškou začne učiť, ale že počas celej praxe bude v práci „makať“, t. j. písať podania, žaloby, sťažnosti, návrhy, chodiť na pojednávania a pod.

_____________________

Pre tých z Vás, ktorý sa rozhodujú, či vstúpiť do sveta advokácie v jej korporátnej či medzinárodnej verzii, alebo zvoliť možnosť menšej butikovej kancelárie, sme otázky položili aj advokátovi, ktorý vedie vlastnú menšiu advokátsku kanceláriu (AK) a ktorý si z praktických a osobitných dôvodov želal ostať nemenovaný.

Aké sú podľa Vás benefity a naopak slabšie stránky výkonu advokácie samostatne, prípadne v menšej kancelárii?

AK: Treba si uvedomiť, že výhody a nevýhody práce v menšej AK verzus veľká korporátna AK je nutné posudzovať najmä z pohľadu, kto tieto výhody a nevýhody posudzuje. Iné výhody/nevýhody prináša veľká kancelária pre koncipienta, či študenta práva a iné výhody/nevýhody prináša už pre seniornejšieho právnika z viacročnými skúsenosťami.

Ak by sme to však chceli zovšeobecniť, je možné povedať, že pri začínajúcom právnikovi, študentovi prevládajú výhody veľkej korporátnej AK. Na druhej strane, pre seniornejšieho právnika môže perspektíva vlastnej (menšej) advokátskej kancelárie byť výhodnejšia ako práca vo väčšej kancelárii.

Jednotlivé „pre“ aj „proti“ by som menoval nasledovne:

Veľká kancelária - Výhody:

  • možnosť medzinárodnej skúsenosti 
  • práca na medzinárodných transakciách,
  • vyššia miera možností konziliárnych diskusií s kolegami právnikmi o rôznych právnych problémoch
  • možnosť naučiť sa medzinárodným najmodernejším právnickým štandardom poskytovania právnych služieb
  • získanie väčšieho rozhľadu
  • väčšia možnosť odbornej špecializácie 

Veľká kancelária - Neýhody:

  • limitovaný kontakt na klienta (najmä v sieťových kanceláriách – kontakt s klientom zabezpečuje buď centrála, alebo partneri, na nižšie úrovne sa dostávajú len sprostredkované a čiastkové úlohy
  • limitovaná angažovanosť na prípade – právnici sa často dostanú len k čiastkovým úlohám napríklad lokálni právnici z Bratislavy – pracujú na audite, ale tá pomyslená čerešnička na torte – príprava a negociácia samotnej transakčnej zmluvy prebieha mimo – často i mimo Slovenska bez veľkej možnosti do nej zasiahnuť.
  • time management – právnici vo veľkej kancelárii (najmä juniornejší) sú často na chvoste pomysleného „potravinového reťazca“ – napr. koncipient v bratislavskej pobočke nejakej sieťovej kancelárie musí určitú úlohu často urobiť v krkolomnom termíne, keďže časovú rezervu si necháva aj jeho lokálny nadriadený a ten zase dostal krkolomný termín napríklad od jeho nadriadeného – vedúceho partnera napr. v Londýne, ktorý si taktiež necháva nejakú časovú rezervu.
  • vyžadovaný dlhodobo vysoký výkon a s tým spojená rivalita medzi kolegami – najmä pri aplikácii up-or-out. Pokiaľ kariérne nepostúpite, stávate sa pre kanceláriu drahým a tým pádom nahraditeľnejším mladšími a lacnejšími právnikmi – toto je pravda najmä v slovenských podmienkach, kde zahraničné kancelárie majú pomerne malé tímy a reálne možnosti kariérneho rastu sú pomerne obmedzené. Je naivné si myslieť, že každý má možnosť sa stať partnerom takejto medzinárodnej advokátskej kancelárie. Ak má takáto advokátska kancelária tím napr. 10 – 20 právnikov – a má tu už etablovaného managing partnera (často ide aj o zahraničného partnera), nemá potrebu tu vytvárať pozície na ďalších partnerov.
  • na druhej strane veľké advokátske kancelárie potrebujú nejako motivovať svojich spolupracovníkov – preto vytvárajú často aspoň zdanie možnosti kariérneho rastu – často tým, že ešte nasúkajú medzi juniorného právnika – seniorného právnika a partnera ešte ďalšie umelo vytvorené kariérne pozície – napr. counsel, junior partner, contract partner, atď.

Malá kancelária - Výhody:

  • väčší kontakt s klientom – často možnosť sprevádzať ho celou transakciou, či spolupodieľať sa poradensky na jeho rozhodovacích procesoch
  • väčší právny rozhľad rozhľad – väčší záber právnych oblastí – väčšia rozmanitosť pracovných úloh
  • time-management
  • work-life balance
  • nižšia rivalita medzi kolegami

Malá kancelária - Neýhody:

  • nutnosť vyvinúť väčšie úsilie o získanie klientov
  • nutnosť spoľahnúť sa na vlastný úsudok – nižšia miera možnosti konzultácie právnych riešení s kolegami
  • menšia miera medzinárodného presahu transakcií

Je pri poskytovaní služieb v malej AK/samostatne menej stresu než v korporátnom prostredí alebo sa naopak často nabalí mnoho práce, ktorú musíte zvládnuť sám?

AK: Áno, v zásade sa dá povedať, že práca v menšej kancelárii je menej stresujúca. Dôvodom však nie je menšia zodpovednosť, či nižšie nároky na kvalitu právnej služby, ale lepšia časová manažovateľnosť právnych služieb v spolupráci s klientami. Taktiež odpadá stres z vnútrokorporátnej rivality. Je pomerne bežné, že vo väčších kanceláriách prebieha boj medzi jednotlivými partnermi, či seniornými advokátmi kancelárie o klienta. Táto rivalita je daná aj tým, že odmena či už partnerov alebo advokátov sa odvíja od ich prínosu pre danú advokátsku kanceláriu – čiže od ich schopnosti pritiahnuť, či udržať si klientov.

Je pre malú AK /samostatného advokáta ťažšie nájsť si klientov?

AK: Vo všeobecnosti je to ťažšie, medzinárodné právnické siete ťažia zo svojej značky, čiže medzinárodného povedomia. Táto „brand awarness“ generuje určité množstvo mandátov. Malé kancelárie pochopiteľne takouto (najmä medzinárodnou) viditeľnosťou nedisponujú. Na druhej strane, malé kancelárie majú často bližší, osobnejší vzťah a teda aj dlhodobejší vzťah k svojim klientom. Menšie advokátske kancelárie sú častejšie odkázané na získavanie klientov prakticky skoro výlučne cez osobné referencie spokojných klientov.

_____________________

Ako ďalšieho respondenta sme oslovili známeho firemného právnika, riaditeľa právnej divízie medzinárodnej skupiny STRABAG pôsobiacej na Slovensku, JUDr. Radoslava Šályho (RŠ).

Stojíte na čele právneho oddelenia veľkej firmy STRABAG – čo vnímate ako hlavný rozdiel medzi prácou v AK a prácou na právnom oddelení konkrétnej spoločnosti?

RŠ: Právnik interného právneho oddelenia je na rozdiel od externého právneho poradcu v každodennom kontakte s odberateľom právnej služby. Je veľmi náročné reagovať na rôzne právne otázky kolegov v reálnom čase a bez prípravy. Na druhej strane, počas pravidelnej interakcie s pracovníkmi z rôznych oddelení firmy nadobudne interný právnik množstvo dôležitých informácií o biznise firmy a jej vnútorných procesoch. Advokát tieto znalosti z povahy veci nemôže mať. Na druhej strane môže však byť advokátsky pohľad z inej perspektívy v niektorých záležitostiach veľmi užitočný. Aj v prípade angažovania advokáta je však kľúčové, aby interný právnik vniesol svoje know-how o firme do finálnej právnej rady, iba takéto skĺbenie oboch hľadísk môže poskytnúť klientovi skutočnú pridanú hodnotu kompatibilnú z vnútornými procesmi a predpismi vo firme. A v neposlednom rade s jej očakávaniami.

Je na prácu firemného právnika pripravený aj čerstvý absolvent právnickej fakulty alebo si tiež vyžaduje prax, aj keď možno nie priamo koncipientskú?

RŠ: To záleží od koncepcie fungovania toho-ktorého oddelenia. V našej divízii máme tím skúsených právnikov, pre absolventov by takto definovaná pozícia nebola vhodná. Na druhej strane, už roky majú v našom kolektíve miesto šikovní študenti práva. Dávame im možnosť prostredníctvom brigádnickej práce naučiť sa množstvo zaujímavých vecí.

Respondentom za ich čas a odpovede ďakujeme a Vy sa môžete tešiť na ďalší článok opäť o týždeň, kde Vám aj za pomoci známeho slovenského prokurátora a sudcu odhalíme niečo zo života právnika pôsobiaceho v týchto pomerne atraktívnych, ale dnes aj pomerne exponovaných profesiách.