Prečo Dominika Cibulková môže zvažovať presťahovanie sa do daňového raja?

Dominika Cibulková v rozhovore pre Forbes priznala, že zvažuje zmenu svojej daňovej a odvodovej rezidencie, keďže jej ako aj iným nadštandardne zarábajúcim fyzickým osobám vláda SR zvýšením sociálnych a zdravotných odvodov stanovila do roka 2017 novú výzvu. Je to obrat o 180 stupňov oproti jej vyjadreniam po víťazstve na prestížnom Turnaji majsteriek, keď daňové raje rázne odmietla. Aké sú pravdepodobné dôvody? Prečo sa športovcom ako je Cibulková alebo Sagan oplatí zmeniť svoju daňovú rezidenciu a aké sú podmienky? Je to morálne? A aký to môže mať dopad na Slovensko? 

Prečo Dominika Cibulková môže zvažovať presťahovanie sa do daňového raja?

Po nešťastnej diskvalifikácii na Tour de France pozdravil Peter Sagan vo svojom videu fanúšikov z auta a okrem iného povedal aj to, že ide za manželkou do Monaka. Podľa niektorých článkov, má Sagan rezidenciu práve v Monaku[1]. Aj reálne presťahovanie sa do Monaka však samo o sebe ešte neznamená, že sa tak vyhnete slovenským daniam a odvodom. Navyše, dane a odvody sú samostatné kategórie a pokiaľ sa vyhnete slovenským daniam, neznamená to automaticky, že sa vyhnete aj slovenským odvodom a opačne. Máte však veľmi dobrý predpoklad. Rovnako ako s presťahovaním zo Slovenska máte dobrý predpoklad, že sa vyhnete slovenským daniam.

Prvý problém

Byť daňovým rezidentom na Slovensku znamená, že na Slovensku zdaňujete všetky vaše celosvetové príjmy. To je absolútny svetový štandard. Výhru za víťazstvo na Turnaji majsteriek v Singapure však musela Dominika zdaniť aj v Singapure. Prvý problém, ktorý slovenská daňová rezidencia tak skrýva, je hrozba dvojitého zdanenia. Zdaniť výhru v Singapure a následne aj na Slovensku nie je určite nič príjemné. Našťastie, a to nielen pre Dominiku, ale aj pre našu životnú úroveň, dvojité právne zdanenie je neželaným javom aj pre štáty, pretože to brzdí ekonomickú výmenu, a teda znižuje na konci dňa aj daňové príjmy. Preto Singapur a Slovensko uzavreli spolu medzinárodnú zmluvu, na základe ktorej sa dohodli, že ak Slovák napríklad vyhrá Turnaj majsteriek v Singapure, tak daň, ktorú zaplatí v Singapure si môže odpočítať od slovenskej dane vzťahujúcej sa na tú výhru. Takto sa štandardne zamedzuje vzniku dvojitého zdanenia.

Problém však môže nastať, ak takáto medzinárodná zmluva medzi Slovenskom a krajinou, v ktorej ste napríklad (i) vyhrali turnaj, (ii) pracovali, (iii) našli klienta, ktorý vám platí licenčný poplatok za software, nie je. Ak vyhráte turnaj napríklad na Novom Zélande alebo v Katarskej Dohe (takýchto krajín je viac ako 100), daň zaplatenú v tejto krajine podľa lokálneho práva si na Slovensku nemôžete uplatniť.  Dôsledok je veľmi negatívny – právne dvojité zdanenie. Určite by nebolo ani študentom pracujúcim v lete v USA príjemné, ak by museli platiť dane v USA a po návrate aj na Slovensku z tých istých príjmov. 

Druhý problém

Výška zdanenia na Slovensku je v prípade fyzických osôb nastavená na základe rozhodnutia druhej Ficovej vlády ešte progresívnejšie ako bola nastavená Miklošovou bájnou daňovou reformou v roku 2003. V prípade dobre zarábajúcich športovcov tak tento príjem zdaňujú sadzbou dane limitujúcou k 25%. Tretia Ficová vláda od 1.1.2017 zaviedla vyššie stropy na sociálnych a zdravotných odvodoch.

Pri sociálnych odvodoch sa strop nachádza na úrovni 2 048,99 EUR mesačne. Oproti roku 2016 vychádza maximálna odvodová povinnosť ročne o približne 7 500 EUR viac. To možno ešte nie je „deal breaker“ pre Dominiku, ale pre odborníkov, ktorých chceme prilákať a udržať na Slovensku to „deal breaker“ v nejakej miere byť môže. Minimálne to však s určitosťou podporuje apetít na daňovú a odvodovú optimalizáciu. V poriadku, my budeme mať viac práce, ale to je krátkozraké. Z dlhodobého hľadiska je pre krajinu nesmierne dôležité, aby dane a odvody boli čo najviac neutrálne. To zvyšuje efektivitu podnikania, zvyšuje HDP, a teda sekundárne našu životnú úroveň a na konci dňa my máme ekonomicky poctivejšiu a hlavne udržateľnejšiu prácu.  

Predpokladám, že hlavným spúšťačom pre Dominiku predstavuje zrušenie odvodového stropu pri zdravotných odvodoch. Nepoznám Dominikin prípad, ale táto zmena môže znamenať nárast sumy zaplatenej na zdravotných odvodoch kľudne aj o 100 000 EUR ročne. A ak k tomu pripočítame fakt, že niektoré jej príjmy podliehajú dvojitému zdaneniu a celková daňovo-odvodová záťaž tak môže predstavovať vo veľa prípadoch viac ako 50% príjmov, jej nedávny výrok pre Forbes je pochopiteľný.

Čo môže športovec urobiť?

Z pohľadu nášho zákona, je fyzická osoba slovenským daňovým rezidentom (zdaňuje svoje celosvetové príjmy na Slovensku) v prípade, ak má na Slovensku trvalý pobyt alebo  sa na Slovensku zdržiava viac ako 183 dní v kalendárnom roku. Výhodou pri športovcoch ako sú Cibulková alebo Sagan sú ich cestovateľské povinnosti. Ak cestujú viac ako 183 dní v roku, technicky si stačí odhlásiť trvalý pobyt na Slovensku a získať rezidenciu napríklad v spomínanom Monaku. Ak cestuje menej ako 183 dní v roku, tak je nútený nejaký čas v Monaku stráviť navyše. Možno aj na to odkazovala Dominika v rozhovore po víťazstve v Singapure: „No keby som mala sídlo v daňovom raji, musela by som voľný čas tráviť tam. A tých pár tisíc dolárov by nestálo za to, aby som prišla o čas strávený doma. Pre mňa je dôležité mať pohodu a môcť prísť na Slovensko tak často, ako sa len dá.“[2]

Treba však poznamenať, že od nového roka sa pravdepodobne podmienky na daňovú rezidenciu na Slovensku rozšíria, čo bude znamenať náročnejšiu zmenu do daňového raja. Dôraz sa bude klásť na materiálne chápanie prítomnosti človeka na Slovensku.

Je to morálne? Aký dopad má vôbec morálka na legalitu takejto daňovej optimalizácie?

Pred vyše mesiacom sme organizovali business raňajky na tému daňovej optimalizácie, kde sme okrem niektorých zaujímavých prípadov a tipov na zníženie daňovej záťaže pre firmy riešili aj otázku morálky. Je daňová optimalizácia morálna? Tak znela základná otázka a túto otázku som kládol pri každom jednom príklade na daňovo – optimalizačnú štruktúru. Je morálne zmeniť takto svojvoľne rezidenciu, čím tak ochudobňujete Slovensko, ktoré napríklad do Vás investovalo (bezplatné využívanie verejných statkov) v počiatočných obdobiach Vášho života?

V prípade, ak sa naozaj na Slovensku nezdržujete 183 dní a viac v roku, tak to nelegálne nie je. Pri daňových optimalizáciách vo všeobecnosti platí, že sú legitímne, pokiaľ pre predmetný úkon existuje aj nejaký iný ako daňový dôvod. Ak ste nejakou transakciou (napríklad rozdelenie alebo zlúčenie spoločnosti, prevod majetku na inú spoločnosť a podobne) dosiahli zníženie celkovej výšky dane, daňový úrad sa vás môže opýtať, aký ste mali dôvod, iný ako daňový, na uskutočnenie takej transakcie. Peter Sagan v jednom rozhovore povedal: „Už som bol unavený z bývania po hoteloch. Začínalo ma to vyčerpávať. Byt v Monaku bude moja základňa. Oplatí sa to. Kvôli počasiu, tréningu aj pokoju.“[3]  

Ak by sme ale všetko testovali cez prizmu morálky, asi by sme sa nikam nedostali. Niekto môže mať názor, že je morálne, aby bohatší platili dane s vyššou sadzbou dane (to je to, čo máme na Slovensku). Niekto to považuje za nemorálne a postačuje mu, aby bohatší platili percentuálne rovnaké dane, a teda vyššie by boli len v absolútnych číslach. A niekto zasa môže namietať a chcieť, aby ten, kto zarába 10 000 EUR mesačne platil rovnako ako niekto, koho príjem je 700 EUR mesačne. Napríklad taká daň vo výške 100 EUR mesačne. Hlúposť? Keď sa vyberiete s partiou hrať do telocvične futbal, skladáte sa na telocvičňu podľa výšky platov alebo každý prispeje rovnako 2 EUR? 

Dominike Cibulkovej ako aj Petrovi Saganovi sa môže zdať nemorálne, aby platili z niektorých svojich príjmov dvojnásobné dane (napríklad vinou Slovenska a Nového Zélandu, že stále neuzavreli medzinárodnú zmluvu). Môže sa im zdať tiež nemorálne, aby prvou sekundou nového roka 2017 museli platiť na zdravotných odvodoch niekoľkonásobne viac ako doteraz a tisícnásobne viac ako priemerný Slovák, pričom zdravotnú starostlivosť na Slovensku asi ani nevyužívajú.

Morálka je teda subjektívny pojem, ktorá musí byť v prvom rade objektivizovaná, aby mala právnu relevanciu. V opačnom prípade by sme mali spoločnosť s nekonečnom morálok, čo by asi znamenalo v lepšom prípade chaos, v horšom diktatúru vládnucej elity, ktorá by pracovala svojvoľne opierajúc sa o flexibilitu svojho zákona morálky. Pri daňových optimalizáciách však existujú výnimočné prípady, kedy morálka je štátom uchopená a aplikovaná. Je to predovšetkým v prípadoch, kedy nejaká daňovo-optimalizačná štruktúra nemá ekonomické opodstatnenie. V takých prípadoch, aj keď ste urobili všetko v súlade so zákonom, štát môže túto optimalizáciu považovať za nemorálnu a dodaní vás.

Predpokladajme, že sa Sagan na Slovensku nezdržuje viac ako 183 dní v roku. A tiež si predstavme, že by Sagan povedal, že žije v Monaku iba kvôli daniam, lebo mu veľmi chýba miernejšie slovenské počasie, slovenské vrchy na tréning a pokoj, ktorý poskytuje slovenský vidiek. Bola by zmena jeho rezidencie, a teda neplatenie slovenských daní morálne? Mohol by to štát považovať za tak nemorálne, že by ho Sagana dodanil? Súdny dvor Európskej únie v jednom zo svojich rozhodnutí konštatoval, že daňovníci sú vo všeobecnosti slobodní v rozhodovaní o svojich organizačných štruktúrach a najvhodnejších právnych formách transakcií s ohľadom na ich ekonomické aktivity, a to aj keď to má viesť k zníženiu daní.[4] Aj keď Európska únia nemá mandát na riešenie sporu monackej a slovenskej rezidencie, tento judikát dáva celkom zrejmú odpoveď.  Inými slovami, ak by bola zmena rezidencie u Sagana alebo Cibulkovej považovaná za nelegálnu a nemorálnu, tak by sa obligatórne musel každý, kto sa na začiatku svojej podnikateľskej cesty rozhoduje medzi s.r.o. a živnosťou, rozhodnúť pre tú formu, kde zaplatí viac daní a odvodov. A to je samozrejme absurdné.

Preukazovanie daňovej rezidencie

Asi najpraktickejšie skúsenosti s preukazovaním daňovej rezidencie má legenda svetového tenisu Boris Becker. Ten bol za krátenie dane cez deklarovanú monackú rezidenciu odsúdený. Podľa Beckerovej biografie, okolo 150 štátnych úradníkov prehľadávalo každý jeden meter jeho vily v Nemecku vrátane trezoru ako aj rodičovskému domu, či invazívne vypočúvali desiatky svedkov. Môj profesor daňového práva v Nemecku mi rozprával o legende v podobe počítania zubných kefiek a oblekov v šatníku daňovými kontrolórmi.

Na preukázanie daňovej rezidencie tak môžu slúžiť akékoľvek dôkazy, a to najmä letenky, účet v banke, ročná permanentka do posilňovne, vrátane tých bizarných ako je geografické rozloženie priateľov na Facebooku. V kontexte Beckerovho prípadu tak Saganove slová v rozlúčkovom videu z Tour de France o odchode za manželkou do Monaka, chtiac, nechtiac, posilňujú  jeho daňovú rezidenciu mimo Slovenska.

Premárňuje Slovensko týmto prístupom historickú šancu?

V inom svojom článku (Chceme na Slovensku vyššie platy? Môžeme zrušiť daň z kapitálových ziskov) som sa v kontexte BREXITU a BEPS (medzinárodná daňová revolúcia) v krátkosti venoval historickej výzve pre Slovensko prilákať do bratislavských business centier vyššiu pridanú hodnotu. Bráni tomu však v nejakej miere (aj rozhodujúcej) môže daň z kapitálových ziskov, z ktorej si všetky slovenské vlády z nejakého dôvodu spravili putovný pohár.  Toto nie je len o odchode Dominiky Cibulkovej zo Slovenska. Toto je predovšetkým o tom, ako veľmi chceme a vieme pomôcť tomu, aby sa na Slovensku kumulovala vysoká pridaná hodnota dobre zarábajúcich zahraničných odborníkov. Ešte počas môjho pôsobenia v Dentons som pracoval pod jedným americkým špičkovým právnikom na jednej transakcii, kde sme zastupovali turecko-americký JV v súvislosti s financovaním nejakého ich projektu v Turecku. Protistranou bola rakúska UniCredit, ktorú zastupovala slovenská Allen & Overy, pričom ich tím sa skladal z ďalších špičkových zahraničných právnikov. Príjem Dentons ako aj príjem Allen & Overy z tejto transakcie sa zdaňoval na Slovensku. Rovnako táto transakcia zvýšila svojou troškou slovenské HDP, a to napriek tomu, že sa Slovenska, okrem mňa, vôbec netýkala. Fantastické, taký malý Londýn. Presne toto je cesta pre Slovensko a presne toto nám neodháňa mladých ľudí do zahraničia a presne toto nás chráni pred skloňovanými katastrofickými Detroitskými scenármi. Ak však budú takéto odvody (tie, na ktoré narážala Dominika Cibulková), môže to byť ďalší dôvod (popri dani z kapitálových ziskov), prečo zahraničná firma práve na Slovensko neprenesie viac pridanej hodnoty. Ak sa nevieme efektívne na Slovensku popasovať s korupciou a súdnictvom, tak je podľa mňa naozaj škoda, ak svoju atraktivitu ničíme aj v oblastiach, kde byť atraktívny neprináša až takú obetu.

Poznámky pod čiarou:

[1] Napríklad tu: http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/peter-sagan-bude-mat-slavnych-susedov-stahuje-do-monaka.html.

[2] Dostupné na internete : http://hnonline.sk/sport/852779-odmietam-danove-raje-radsej-budem-na-slovensku [online]. [13.7.2017].

[3] Dostupné na internete: http://www.pluska.sk/sport/ostatne/saganov-luxus-monaku-za-miliony.html [online]. [14.7.2017].

[4] ECJ, C-277/09 in RBS Deutschland.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov