Prečo dostali súhlas na väzbu len piati sudcovia

Za jeden z najväčších zásahov NAKA tohto roka možno s určitosťou považovať zatknutie trinástich sudcov, napojených na M. Kočnera, v rámci protikorupčnej akcie. Prečo však dostali súhlas na väzbu iba piati z trinástich sudcov bol predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan vyzvaný priblížiť občanom. Pozrite sa s nami na jeho odôvodnenie.

Andrea Palgutová 31. 03. 2020 5 min.

Čo sa stalo

Policajti z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali začiatkom marca spolu 20 osôb, pričom 13 z nich boli sudcovia. Následne boli tieto osoby obvinené z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. Po vypočutí v Nitre, začali sudcov postupne prevážať do väzníc v okolí Košíc, aby mohli vypovedať pred Ústavným súdom SR (ÚS SR). Ich väzobné stíhanie môže totiž na žiadosť generálneho prokurátora zo zákona povoliť len ÚS SR. Generálny prokurátor žiadosť podal, a však ÚS SR udelil súhlas len pre piatich z nich. Prečo? To zaujímalo aj Transparency International Slovensko, ktorá sa rozhodla pre nedostatok vysvetlení zaslať predsedovi Ústavného súdu výzvu na vyjadrenie sa.

Výzva pre predsedu

Pointou spomínanej výzvy bolo, aby predseda ÚS SR pred verejnosťou zrozumiteľne zdôvodnil rozhodnutie, podľa ktorého 8 obvinených sudcov súhlas na väzbu nedostalo. Týmto vysvetlením by mal výrazne oslabiť pochybnosti verejnosti o tom, že všetci sudcovia sa navzájom ochraňujú na vzdory ich povinnosti zachovávať nestrannosť a nezávislosť súdnej moci. Konkrétna otázka teda znela, či naozaj existovali dôvody, pre ktoré Špecializovaný trestný súd nemal rozhodovať o vzatí zvyšných ôsmich obvinených do väzby, a či nemajú nekalé praktiky v justícii dosah aj na toto súdne konanie.

Výzva bola odôvodnená vysoko percentuálnou nedôverou slovenskej verejnosti voči justícii, ktorú v nich nedostatočné vyjadrenia ešte viac podporujú, ako i tým, že ide o najväčšiu príležitosť v dejinách slovenského súdnictva, kedy je možné začať jeho „očistný proces“. Ako prioritný krok pre zvýšenie dôvery verejnosti sa vo výzve uviedlo práve dôsledné prešetrenie každého aspektu celého prípadu a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sa v spravodlivom procese ukážu byť vinní

Vyjadriť sa vraj nie je oprávnený

Predseda ÚS SR sa hneď v úvode jeho odpovede vyjadril k jeho (ne)možnosti odôvodniť rozhodnutie ÚSSR. Považuje totiž za protiústavné nad rámec zdôvodňovať písomné odôvodnenia rozhodnutí súdov a na takéto, ako uviedol, „dovysvetlenie“ nemá oprávnenie ani on ako samotný predseda súdu. V súvislosti s tým teda odkázal odbornú i laickú verejnosť na jeho vyjadrenia, ktoré odzneli na tlačovom brífingu hneď po prijatí predmetných rozhodnutí ako i na odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí verejne prístupných na webovom sídle ÚS SR. Svoju nemožnosť dodatočného odôvodnenia podkladá tým, že ide o autonómne rozhodnutie pléna ÚSSR, prijaté po tajnom hlasovaní. Podľa ústavy práve tajnosť hlasovania znemožňuje vyslovit' domnienky o dôvodoch vedúcich jednotlivých sudcov k zaujatiu konečného postoja. Ani on, ani ostatní členovia pléna nie sú v prípade tajného hlasovania oprávnení poznať rozhodnutie ktoréhokoľvek zo zvyšných hlasujúcich sudcov, ako ani jeho dôvody pre takéto rozhodnutie. Jediné čo mohol urobiť bolo poukázať na niektoré procesné aspekty predmetnej veci.

Aj napriek spoločnej žiadosti je posudzovanie samostatné

Predseda ÚS SR poukázal na žiadosť prokurátora na vyslovenie súhlasu na vzatie obvinených sudcov do väzby. Dôležité je podľa neho pochopiť, že aj keď bola žiadosť jednotná pre všetkých obvinených, procesné úkony aj dôkazy a dôvody jednotné neboli.

Predmetná žiadosť sa týkala trinástich sudcov, o ktorých rozhodoval ústavný súd samostatne. Skutočnosť, že generálny prokurátor žiadal o súhlas na vzatie do väzby viacerých sudcov jednou žiadosťou, neznamená, že skutkový stav veci a dôvody žiadosti boli vo vzťahu ku všetkým sudcom rovnaké.“

uviedol predseda na úvod.

Ústavný súd posudzoval žiadosť o súhlas na vzatie do väzby vo vzťahu ku každému sudcovi samostatne, zohľadnil všetky špecifiká prípadu a ku každému sudcovi pristupoval individuálne. Opakovane zdôrazňujem, že ústavný súd nerozhodoval o samotnom vzatí obvinených sudcov do väzby, ale o udelení či neudelení súhlasu na ich vzatie do väzby príslušným všeobecným súdom. Prípadný súhlas na vzatie toho-ktorého sudcu do väzby bol iba predpokladom pre samotné rozhodovanie o väzbe jednotlivých sudcov Špecializovaným trestným súdom.“

Nedostatky žiadosti prokurátora

K tomu, či žiadosť prokurátora mala nejaké nedostatky sa nad rámec odôvodnení rozhodnutí predseda odmietol vyjadriť najmä z dôvodu stále prebiehajúcich trestných konaní, v ktorých by jeho vysvetlenia nedostatkov žiadosti mohli viesť k nedovolenej pomoci stranám týchto konaní, teda aj k narušeniu rovnosti týchto strán a zásahom do nezávislosti rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní vrátane všeobecných súdov, ktoré budú v týchto konaniach realizovať svoje právomoci. To, či prípadný nedostatok žiadosti prokurátora, spočívajúci napríklad v dôvodoch na väzbu jednotlivých sudcov bol dôvodom na nevyjadrenie súhlasu ÚS SR teda nevieme.

Zaujatosť sudcov voči kolegom

Predseda Fiačan uviedol, že ÚS SR rozhodoval v kompletnom zložení, t. j. v počte 13 sudcov, a teda jeho rozhodnutia majú najvyššiu možnú mieru legitimity.

„Účasť údajne zaujatých sudcov na rozhodovaní o žiadosti generálneho prokurátora nemohla nedovolene „napomôcť" obvineným sudcom vyhnúť sa väzobnému stíhaniu. Pre udelenie súhlasu na vzatie do väzby je totiž podstatné, či zaň (teda kladne) hlasuje ústavou požadovaná nadpolovičná väčšina členov pléna ústavného súdu.“

Odkázal ako spätnú väzbu na mediálne podporený názor verejnosti spochybňujúci nezaujatosť niektorých sudcov ÚS SR v predmetnej veci.

Kritérium nie sú očakávania verejnosti

Tvrdí, že citlivo vníma mediálny záujem o predmetné konanie a ako občanovi mu nie sú ľahostajné zverejňované informácie poukazujúce na zlyhania jednotlivcov, ktoré naznačujú také nedostatky fungovania justičného systému nášho štátu, no ako sudca musí povedať, že prvoradým kritériom rozhodovania ÚS SR ako mocenskej zložky nášho štátu nemôžu byť očakávania verejnosti. Má to byť nestranné a nezávislé používanie verejnej moci, dôsledne rešpektujúce požiadavku objektivity, ako aj limity uplatňovania vlastných kompetencií plynúce z ústavy a zákona o ústavnom súde.
Na záver uviedol pre občanov na pochopenie obrazné prirovnane:

„Nastoľovanie spravodlivosti v právnom štáte nesmie nadobudnúť obraz antickej Justície, ktorá si strhne šatku z očí a pridá sa k spravodlivo rozhorčenému davu náhlivo sa dožadujúcemu použitia jej meča ešte pred tým, než na svojich váhach dôkladne zváži vinu. Primeranú zdržanlivosť a opatrnosť si justícia musí zachovať aj za cenu straty popularity v prostredí aktuálnych spoločenských nálad a očakávaní.“

Vyjadrenie predsedu nemusí byť pre každého dostačujúce a obavy v dôsledku nedôvery v justíciu občanov nemusia byť zažehnané. Napokon, skutočnosť, že plénum tvoril plný počet sudcov ÚS SR ešte nemusí znamenať, že výsledok nemohol byť ovplyvnený zaujatosťou niektorého alebo viacerých z nich. Na druhú stranu skutočnosti, ktoré predseda vo vyjadrení uviedol mohli občanom priblížiť celý proces rozhodovania. Celé znenie vyjadrenia ako aj samotnú výzvu nájdete priloženú k článku nižšie. 

Stiahnuť prílohy