Prehľad voľby generálneho prokurátora

Vo štvrtok 19. novembra 2020 začalo verejné vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora, ktoré prebiehalo až do pondelka 23. novembra 2020 v historických priestoroch Národnej rady SR. Vypočúvanie Ústavnoprávnym výborom prebiehalo v abecednom poradí, pričom niektorí kandidáti boli vypočúvaní aj 6 hodín. Po prednesení vlastného návrhu koncepcie fungovania prokuratúry boli kandidátom kladené otázky, na ktoré museli promptne reagovať. 

Martina Vanc 04. 12. 2020 8 min.

Okrem otázok ohľadom dozorovaných káuz sa poslanci pýtali aj osobné otázky týkajúce sa súkromného života kandidátov. Vypočúvanie v takomto rozsahu (či už obsahovom alebo časovom) v minulosti ešte neprebehlo.

Kto boli kandidáti a čo najdôležitejšie zaznelo počas ich vypočúvania?

Jozef Čentéš

Študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave a prokurátorom sa stal v roku 1992. Neskôr presedlal do súkromného sektora, odkiaľ sa po dvoch rokoch vrátil do prokurátorskej praxe, a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Jozef Čentéš bol v minulosti zvolený poslancami NR SR za generálneho prokurátora, avšak prezident Gašparovič ho odmietol vymenovať. Ústavný súd dal za pravdu Čentéšovi, keď o tri roky uznal nesprávnosť prezidenta Gašparoviča o nevymenovaní Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.

Bol prvým kandidátom, ktorého výbor vypočúval. Počas svojho vystúpenia hovoril najmä o dôležitosti boja s korupciou, čím naznačil aj potrebu navýšenia prokurátorov, ktorí sa venujú tejto oblasti. Má záujem preskúmať známe kauzy uzavreté s výsledkom „skutok sa nestal“ a medzi prvé by zaradil kauzu Gorila. Navrhoval vytvorenie prokurátorskej rady, ktorá by bola kontrolným orgánom – inšpiráciu čerpal zo Súdnej rady SR. Pálčivou témou bola otázka, či nevedel, v akom stave sa prokuratúra nachádza, a z akého dôvodu sa v tejto veci neozval.

„Stanovisko som prezentoval v roku 2010 a 2011, keď som kandidoval na generálneho prokurátora a prezentoval konkrétny stav generálnej prokuratúry aj pred poslancami a zrejme aj to bol dôvod, prečo som bol 17. júna 2011 zvolený. Vyjadril som sa jasne a zrozumiteľne a keď bol na to priestor.“

Čentéš zároveň upozornil, že v roku 2010 sa postavil Dobroslavovi Trnkovi a zdôraznil, že nebyť toho, Trnka by bol pravdepodobne opäť zvolený za generálneho prokurátora.

Tomáš Honz

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej pôsobí od roku 2013, známy najmä vďaka kauze kontroverzných šekov Mariána Kotlebu a obvineniu Róberta Fica z viacerých trestných činov. Po absolvovaní štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave začal v roku 1999 pracovať ako advokátsky koncipient a v roku 2002 bol vymenovaný do funkcie prokurátora.

Prokurátor Honz na začiatku zdôraznil nevyhnutnosť boja so zločineckými skupinami, ktoré podľa jeho slov ovládajú prokuratúru. Lepšiu kontrolu prokuratúry by mal zabezpečiť novovzniknutý výbor v NR SR, ktorý by sa venoval len tejto činnosti. Tomáša Honza sa poslanci opýtali, či nie je príliš mladý na túto funkciu (akt. 44 rokov). Ten argumentoval svojou praxou, v ktorej sa venoval korupcii, medzinárodnej trestnej činnosti a terorizmu. Pomáhal aj pri formulácii trestného činu prikrmovania.

Na otázku, prečo neupozornil na konanie Dušana Kováčika, ktorý aktuálne sedí vo vyšetrovacej väzbe, odpovedal, že nevnímal platformu, na ktorej by sa mohol ozvať.

„Vedel som, že mal v kancelárii spis Gorila, o tom sa stále hovorilo. Obsah spisu som nepoznal a prišlo mi nenáležité z mojej pozície vyjadrovať sa k spisu, ktorého obsah nepoznám a neviem, či je pravdivý. Úrad špeciálnej prokuratúry je kráľovstvo krivých zrkadiel, nikdy neviete, aký odraz v tom zrkadle uvidíte. Základným problémom prokuratúry bola kumulácia moci v rukách vedúcich prokurátorov,“

reagoval druhý kandidát na prokurátora.

Ján Hrivnák

Odbornú prax vykonáva už od roku 1983, kedy ukončil Právnickú fakultu UPJŠ Košice. O dva roky neskôr bol vymenovaný za prokurátora a pôsobil ako vojenský prokurátor. Od roku 2004 je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom stál aj pri jej zrode. Podieľa sa na vzdelávaní prokurátorov a sudcov v rámci výučby na Justičnej akadémii SR na témy korupcie, organizovaného zločinu, obchodovania s ľuďmi a pod.

Pri prezentácii návrhov zmien prokuratúry podporil nápad o rade prokurátorov a rovnako aj zriadenia Najvyššieho správneho súdu.

Za kritiku fungovania prokuratúry bol disciplinárne stíhaný a odvolaný z funkcie riaditeľa odboru všeobecnej kriminality špeciálnej prokuratúry. Uviedol, že mu bolo viackrát naznačené, aby prestal vykonávať funkciu prokurátora.

„Prokurátori sa javia ako zbabelci, ktorí sa nedokážu ohlásiť a bojovať za svoje práva a očistu rezortu. Je žiaduce, aby sme sa aj do budúcna viacerí kritici zomkli a strážili kultivované prostredie na prokuratúre. Ja keď som sa ozval, nasledovalo vyfabrikované disciplinárne konanie a zjavne ma takto potrebovali znechutiť v práci. Nechcel som sa len tak vzdať pozície prokurátora, lebo som vedel, že ešte môžem byť potrebný pre rezort aj pre spoločnosť.“

Juraj Kliment

Sudca, ktorý v sudcovskom povolaní pôsobí už 30 rokov. Po absolvovaní Právnickej fakulty UK v Bratislave a dvoch rokoch justičného čakateľstva začínal v roku 1990 ako sudca Obvodného súdu Bratislava II. Rokmi sa vypracoval až na riadiaceho predsedu senátu 5T trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Senát Juraja Klimenta vydal v roku 2018 rozsudok vo veci nástenkového tendra a korupcie s ním spojenej, ktoré získalo ocenenie judikát roka.

Kliment poukázal na dôležitosť prinavrátenia morálky prokuratúre s tým, že jej previazanosť s politikou by mala skončiť. Chce vymeniť osoby na vedúcich funkciách v rámci prokuratúri a zabezpečiť samotným prokurátorom viac samostatnosti.

Otázky na kandidáta sa týkali aj kauzy Cervanovej, kde sa okrem rozsudku podieľal aj na písaní kníh o tejto kauze spolu s Petrom Tóthom, ktorý je spájaný s Mariánom Kočnerom. Na otázku výboru, prečo spolupracoval s takouto osobou, reagoval nasledovne:

„Ťažko sa mi hľadala v priestore osoba, ktorá by bola ochotná pristúpiť na túto spoluprácu. Aké má toxické vzťahy, to som zistil až v priebehu práce na tejto knihe a túto spoluprácu som veľmi rázne ukončil.“

Rastislav Remeta

V roku 1998 získal právnické vzdelanie úspešným ukončením štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Stal sa právnym čakateľom a v roku 2002 vykonal prokurátorskú skúšku a bol vymenovaný do funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici. Neskôr pôsobil na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a aj na Generálnej prokuratúre SR. Aktuálne zastáva funkciu predsedu Etickej komisie prokuratúry.

Ako predsedu Etickej komisie ho tiež neminula otázka ohľadom Dušana Kováčika. Na svoju obhajobu uviedol, že komisia vznikla až v roku 2016 a nemala rozsiahle právomoci, venovala sa len menším veciam. Dodal, že komisia upozornila na prípady niektorých prokurátorov (napr. Trnka) s výzvou, aby prerušili výkon svojich funkcií.

Ján Šanta

V oblasti prokuratúry pôsobí od roku 1991, následne po skončení štúdia na Právnickej fakulte UPJŠ Košice. Začínal ako prokurátor na Mestskej prokuratúre Košice, Krajskej prokuratúre Košice a Prešov a od roku 2004 pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry. Verejnosti je známy najmä vďaka medializovaným kauzám ako Majský, Kočner, Vareha alebo Váhostav, z ktorých väčšina viedla k odsúdeniu páchateľov.

V úvode kandidát uviedol, že je potrebné viac preverovať osobnostnú stránku kandidátov na prokuratúru, aj za využitia psychotestov. Osoby s rodinným prepojením je potrebné preverovať ešte podrobnejšie.

„Ak by ste mi dali dôveru a česť viesť generálnu prokuratúru a byť generálnym prokurátorom, pri písaní akéhokoľvek uznesenia o zastavení trestného stíhania by sa musela triasť ruka každému prokurátorovi.“

Šanta hovoril o svojich pracovných úspechoch v očisťovaní spoločnosti, čomu sa nevyhla otázka poslancov, prečo nepracoval aj na očiste prokuratúry. Šanta zdôraznil, že takto konať môže len vtedy, ak má dôkazy -

„Pracoval som s dôkazmi, s faktami, s tým, čo som mal hmatateľné. Sústredil som sa na veci, ktoré mi boli zverené.“

Podľa jeho slov sa s generálnym prokurátorom Trnkom stretol za celý kariérny život iba trikrát, s Čižnárom vôbec. Čižnárove pôsobenie ohodnotil ako akčné, ale len v prvej polovici jeho pôsobenia. Ku kauze Váhostav, kde ho poslanci skritizovali, uviedol, že nie je možné stíhať osobu, ak sa tok informácií zastaví v štáte, ktorý nespolupracuje a nie je ani povinný spolupracovať.

Maroš Žilinka

Právnické vzdelanie získal na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v roku 1993, začínal ako právny čakateľ a v roku 1995 sa stal prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trnave a neskôr v Piešťanoch. Od roku 2012 pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry, medzičasom bol aj štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR. Dozoroval viaceré kauzy, v ktorých Marián Kočner figuroval ako obvinený alebo svedok (napr. kauza Technopol) a údajne si mal objednať vraždu Žilinku.

Vo svojej reči ozrejmil, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť prokuratúry. Doposiaľ podľa neho panovala na prokuratúre atmosféra bezpečia pre čiernych pasažierov, čo je potrebné zmeniť. Počas výsluchu zaznelo, že neexistuje podriadený, ktorý by si dovolil postaviť sa nadriadenému bez dôkazov.

V rámci vypočúvania došlo aj na otázku ohľadom Threemy Mariana Kočnera, v ktorej písal, že Žilinka dostal ponuku od Róberta Kaliňáka, aby sa stal špeciálnym prokurátorom.

„Takú ponuku som nikdy nedostal. Je to komunikácia medzi dvomi intrigánmi, ktorí si mysleli, že riadia tuto krajinu a aj ju v istej miere riadili.“

Poslanci hlasovaním zo dňa 03. decembra.2020 zvolili za generálneho prokurátora Maroša Žilinku, za ktorého hlasovalo až 132 poslancov z radov koalície aj opozície. Prítomných poslancov bolo 147, zvyšných 15 hlasov (poslanci Za ľudí a 3 poslanci SAS) hlasovali za Tomáša Honza. Generálnym prokurátorom na obdobie 7 rokov sa Maroš Žilinka stane až po vymenovaní prezidentkou.