Právo na informácie môže mať prednosť pred ochranou autorského práva

Napriek štedrému priestoru, ktorý žiadateľom o informácie súčasné znenie infozákona ponúka, mnohí z nich, a to najmä novinári, bývajú pri svojich žiadostiach odbíjaní strohými odpoveďami orgánov verejnej správy. O tom, či je možné informáciu nesprístupniť len preto, že by jej zverejnením došlo k porušeniu autorských práv alebo či záujem verejnosti na sprístupnení určitých informácií by nemohol ochranu autorských práv aj prevážiť, sa dočítate v dnešnom článku.

Martina Rievajová 01. 04. 2020 4 min.

Nesprístupníme a bodka.

Rozsudok z februára tohto roka uzavrel 3 roky prebiehajúci spor medzi Matejom Hruškom, eurofondovým analytikom, a Úradom vlády Slovenskej republiky. Pôvodom sporu bola súťaž o analýzu softvéru, ktorý mal vyhodnocovať, ako ľudia píšu o eurofondoch, ktorú vyhlásil Úrad vlády v roku 2015. Víťazom sa stala firma Deloitte Advisory s.r.o., ktorá si na analýze softvéru vykázala prácu v hodnote 1,2 milióna eur, a teda 10 200 osobohodín. Keďže išlo o značnú sumu hradenú z verejných financií, Matej Hruška prostredníctvom infožiadosti žiadal Úrad vlády o sprístupnenie informácií, a to najmä konkrétnych výstupov uvedenej analýzy. Do roku 2017 sa okrem zoznamu 20-tich výstupov činnosti k bližším informáciám nedostal, napriek tomu, že opakovane Úrad vlády o konkrétne výstupy riadne žiadal.

Matej Hruška podal voči odmietnutiu sprístupniť informácie rozklad, na ktorý mu od Úradu vlády prišla zamietavá odpoveď odôvodnená obdobne vágne ako predchádzajúce odmietnutia, a teda, že sprístupnením výstupov analýzy by došlo k porušeniu autorských práv. Na nedostatočné odôvodenie odpovedal Matej Hruška podaním správnej žaloby.

Selektovať a odôvodňovať

Prostredníctvom tzv. infožaloby Hruška žiadal, aby Krajský súd v Bratislave posúdil, či na odmietnutie infožiadosti postačuje strohé odôvodnenie, že sprístupnením žiadaných informácií by došlo k porušeniu autorského práva bez preukázania napríklad toho, že žiadaná informácia spadá pod ochranu autorského práva. Rovnako v infožalobe načrtol otázku či v prípade, ak ide o verejné financie, nemôže záujem verejnosti na týchto informáciách prevýšiť aj možné porušenie autorského práva.

Krajský súd v prvých vetách svojho odôvodnenia rozsudku pripomenul, že právo na informácie je základné ľudské právo a možno ho obmedziť, len v čo najmenšej a odôvodnenej miere. V každom zásahu do práva na informácie musí pritom uplatniť tzv. princíp selekcie. To znamená, že ak sprístupnením informácie možno dôjsť k vážnym zásahom do iných práv, je potrebné informáciu sprístupniť tak, aby k zásahu do iných práv nedošlo (napr. začiernením údajov, vynechaním častí dokumentu). Možný zásah do iných práv je pritom potrebné náležite určiť a odôvodniť.

Princíp prevažujúceho verejného záujmu

Odmietnutia infožiadostí Úradom vlády, v ktorých nebolo uvedené, aké konkrétne práva a koho práva by boli sprístupnením analytických výstupov poškodené, rozhodne nemožno považovať za riadne odôvodnené. Navyše, aby sa vôbec mohlo jednať o autorské právo, museli by byť analytické výstupy chráneným dielom, pričom Krajský súd uviedol, že Úrad vlády, ako povinná osoba, bol vo svojich odôvodneniach povinný túto skutočnosť dokázať. To sa mu však nepodarilo.

Krajský súd v rozsudku uvádza aj to, že aj keby hrozilo, že sprístupnením výstupov dôjde k zásahu do práva ich autora, Úrad vlády je povinný vziať do úvahy aj ďalší princíp, a to princíp prevažujúceho verejného záujmu pri vyhodnocovaní či informáciu sprístupniť. Tento princíp hovorí o tom, že právo na informácie realizované infožiadosťou môže mať prednosť pred uplatnením iných práv, napríklad ochrany autorského práva, pokiaľ sa právom na informácie uplatňuje dôležitý verejný záujem. Keďže bola analýza predmetného softvéru hradená z verejných prostriedkov, ide o informácie o nakladaní s verejnými financiami, ktoré sú rozhodne súčasťou realizácie ústavného práva na informácie spolu s inými základnými politickými právami. Z uvedeného dôvodu znalosť týchto informácií predstavuje verejný záujem, ktorý možno povýšiť aj nad iné práva, akým je napríklad aj právo autora daných analýz na zverejnenie ich obsahu len ním určenému okruhu osôb.

Zelená pre transparentnosť

Uvedený rozsudok, a najmä argumentácia Krajského súdu v Bratislave, predstavujú kladivo na korupčné správanie správnych orgánov. Po prvé, na odmietnutie budúcich žiadostí o informácie, ktorými budú chcieť zvedaví žiadatelia vedieť, ako a na čo sa využívajú verejné financie, už nebude stačiť vágne odcitovanie zákona, ale úrady budú musieť preukázať, že ide o autorské dielo či utajovanú skutočnosť. Po druhé, snaha verejnosti na sledovaní využívania verejných financií bola aj týmto rozsudkom povýšená na verejný záujem, ktorý možno nadradiť nad iné, najmä hospodárske práva jednotlivcov. Ostáva veriť, že aj toto súdne rozhodnutie prispeje k väčšej transparentnosti verejnej správy a bude častým, a vhodne mieneným odkazom v ďalších súdnych rozhodnutiach.

Samotný rozsudok súdu si môžete stiahnuť v priložených súboroch. 

Stiahnuť prílohy