Prokúra - vznik a zánik

V tomto príspevku sa budeme venovať vybraným otázkam týkajúcim sa prokúry – vzniku, zániku prokúry a vzťahu prokuristu a podnikateľa.

Prokúra - vznik a zánik

Vznik prokúry

Prokuristu ustanovuje a odvoláva podnikateľ fyzická osoba – osobne a podnikateľ právnická osoba – prostredníctvom orgánu, ktorý je na to oprávnený zákonom, spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je to valné zhromaždenie (§ 125 ods. 2 a 127 ods. 3 a 4 Obchodný zákonník), ktoré o tejto otázke rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčia vyšší počet hlasov. Kým úprava spoločnosti s ručením obmedzeným obsahuje ustanovenia o vymenovaní a odvolaní prokuristu, ostatné obchodné spoločnosti a družstvo takúto úpravu nemajú, preto odporúčame túto otázku upraviť už v rámci spoločenskej zmluvy, prípadne stanov.

V prípade, že podnikateľ udeľuje prokúru viacerým prokuristom, je potrebné uviesť spôsob, akým budú v mene podnikateľa konať. Prokúru je možné udeliť v prípade obchodných spoločností a družstva v rámci spoločenskej zmluvy, stanov, prípadne uznesenia valného zhromaždenia. V prípade podnikateľa fyzickej osoby to môže byť aj samostatná listina o udelení prokúry. Tento dokument potom tvorí prílohu návrhu na zápis prokúry do obchodného registra. Zápis prokúry má konštitutívne účinky, preto až zápisom prokuristu do obchodného registra môže tento konať v mene podnikateľa. Pri konaní sa prokurista preukazuje nielen listinou o udelení prokúry, ale aj výpisom z Obchodného registra SR.

V praxi často diskutovanou býva otázka kombinovaného konania štatutárneho orgánu a prokuristu, ako spôsobu konania v mene podnikateľa – právnickej osoby. Máme za to, že takáto kombinácia nie je prípustná. Uvedené stanovisko odvodzujeme jednak z postavenia prokuristu (ako osoby oprávnenej konať v rámci úkonov týkajúcich sa prevádzky) a štatutárneho orgánu, ako aj z obmedzenej pôsobnosti prokuristu. Spoločné konanie prokuristu a štatutárneho orgánu by predstavovalo neprípustné obmedzenie postavenia štatutárneho orgánu.

Diskutovanou je aj otázka podpisu prokuristu bez doložky, že ide o prokuristu. Prevažujú názory, že ak s prihliadnutím na všetky okolností je jasné, kto a v mene koho právny úkon uskutočnil, absencia doložky o prokúre, nespôsobuje neplatnosť takého právneho úkonu.

Vzťah medzi podnikateľom a prokuristom

V Obchodnom zákonníku pojednáva výslovne o vzťahu medzi prokuristom a podnikateľom právnickou osobou ustanovenie  § 261 ods. 3 písm. a) a b), podľa ktorého ide o absolútny obchod. Ak podnikateľ nie je právnickou osobou, ich vzťah nebude predstavovať absolútny obchod. V literatúre sa je možné stretnúť s rozlíšením podľa právneho postavenia prokuristu. Ak je prokurista podnikateľom, jeho vzťah s podnikateľom bude podliehať Obchodnému zákonníku, ak podnikateľom nie je, ich vzťah bude občianskoprávny. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je vylúčené, aby vzťah medzi podnikateľom a prokuristom mal povahu pracovnoprávneho vzťahu, hoci nie je vylúčené, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah, avšak nie z dôvodu existencie prokúry.

Odporúčame, aby podnikateľ a prokurista si vzájomné práva a povinnosti upravili v písomnej zmluve. Typovo najlepšie vystihuje charakter toho vzťahu zrejme mandátna zmluva, avšak nie je vylúčené, aby si podnikateľ a prokurista upravili obsah ich právneho vzťahu aj v rámci netypickej zmluvy (inominát).

Zánik prokúry

Obchodný zákonník neupravuje zánik prokúry. Máme za to, že podporne možno uplatniť všeobecnú úpravu zániku plnomocenstva podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorej prokúra zanikne:

  • Odvolaním prokúry;
  • Výpoveď prokúry;
  • Dohodou medzi podnikateľom a prokuristom;
  • Smrťou prokuristu;
  • Stratou spôsobilosti prokuristu na právne úkony;

Výmaz prokúry z obchodného registra má deklaratórne účinky. Kým však prokúra nebude vymazaná z obchodného registra, zaväzuje konanie odvolaného prokuristu podnikateľa, pokiaľ nepreukáže, že tretia osoba o odvolaní prokuristu vedela.

Záver

Prokúra je v praxi často využívaným inštitútom. V záujme právnej istoty na oboch stranách vzťahu podnikateľa a prokuristu odporúčame, aby si vzájomné práva a povinnosti upravili detailnejšie najmä v tých otázkach, ktoré právna úprava nerieši. Na niektoré z nich sme čo sa týka vzniku, zániku prokúry a vzájomného vzťahu medzi podnikateľom a prokuristom reflektovali v tomto príspevku.