Prostitúcia. Prospela by legalizácia?

Prostitúciu ľudia poznajú ako najstaršie remeslo. V našej spoločnosti existuje už od nepamäti. Je však prostitúcia len spoločenský inštitút alebo sa naň môžeme pozrieť s nadhľadom a pragmaticky a začleniť prostitúciu tak niekde medzi právne inštitúty ako podnikateľskú činnosť, ktorej príjmy sú predmetom zdanenia?

Prostitúcia Prostitúcia - Man green eye from 4freephotos.com

Prvé zmienky o prostitúcii sa nachádzajú už vo Svätom písme. Išlo o určitý špecifický druh podnikania s vlastným telom, podobne ako je prostitúcia zadefinovaná dnes. V zmysle ustanovenia § 132 ods. zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, prostitúciou sa rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom za odmenu. Na Slovensku podľa súčasného platného práva nie je prostitúcia zákonom nijako vymedzená, avšak kupliarstvo alebo organizovaný obchod s ľuďmi je trestným činom. V mestách, je možné nájsť prostitútky na uliciach, erotické masážne kluby, striptízové bary aj eskortné služby. Sexuálne služby pre mužov a ženy sú dostupné aj prostredníctvom inzerátov v tlači alebo prostredníctvom web stránok a chatových serverov na internete. Pololegálne formy prostitúcie existujú v erotických masážnych salónoch, ktoré sa nachádzajú vo väčších mestách a na hlavných dopravných ťahoch.

Harmonizácia prostitúcie v Európskej únii?

Každá krajina si inštitút prostitúcie rieši po svojom, a preto k nej existuje niekoľko prístupov. V Európskej únii teda neexistuje nejaký harmonizovaný prístup, pretože úprava prostitúcie nespadá do rámca spoločného a jednotného trhu. Ak by však bola prostitúcia legálna, mohli by sme byť svedkami súdnych sporov pred Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý by riešil otázky voľného poskytovania služieb, či slobody usadenia sa v druhej krajine v súvislosti s prostitúciou. Keby napríklad slovenská prostitútka chcela poskytnúť svoje služby na viedenskom bulvári, malo by jej to byť umožnené na báze voľného poskytovania služieb, a teda bez toho, aby musela žiadať o podnikateľské oprávnenie v Rakúsku. Ak tam však chcela byť trvalejšie, musela by si požiadať o podnikateľské oprávnenie v Rakúsku. Rakúsko by však nemohlo od slovenskej prostitútku žiadať pre účely získania podnikateľského oprávnenia viac ako od rakúskej prostitútky. Tento zákaz diskriminácie by však neplatil v prípade prostitútky z africkej krajiny, keďže tá nie je občanom Európskej únie.

Prístupy štátov k prostitúcii

Princíp prohibície sa uplatňuje napríklad vo Švédsku a Nórsku, kde pouličná aj domová prostitúcia sú zakázané, všetky skutky alebo osoby v spojitosti s prostitúciou sú trestané. V Rakúsku a Maďarsku sa uplatňuje princíp regulácie, keď štát reguluje pouličnú aj domovú prostitúciu. Prostitúcia tak nie je trestná, pokiaľ sa realizuje v rámci predpísaných regulácií. Najliberálnejší je princíp abolície, čo znamená, že  pouličná, ani domová prostitúcia nie sú zakázané, a teda štát sa rozhodol tolerovať prostitúciu a neintervenovať do nej. Tento model sa uplatňuje u nás a tak isto aj napríklad v Poľsku. V minulosti polícia ČSSR prostitúciu stíhala a to na základe trestného činu príživníctva podľa vtedajšieho trestného zákona. V súčasnosti za prostitúciu všeobecne, nie je možné potrestať ani prostitútku, ani zákazníka. Z hľadiska trestného zákona sú postihnuteľné iba sprievodné javy súvisiace s prostitúciou. Prostitútky sa stávajú častým objektom trestných činov, ako kupliarstvo, znásilnenie, obmedzovanie osobnej slobody, vydieranie a zavlečenie do cudziny. Napríklad v Holandsku je  prostitúcia ošetrená zákonom a zdaňovaná 33% sadzbou dane. Holandsku sa to rozhodne vypláca, keďže sa ročne v tejto sfére točí okolo 625 miliónov EUR. Odvrátenú stránku legalizácie prostitúcie môžeme badať v Nemecku, kde je od roku 2001 prostitúcia legálna. Výsledkom však je, že v Nemecku vzrástla kriminalita a dopyt po takýchto službách. Sex je v Nemecku veľký biznis v ktorom sa ročne točí 15 miliárd EUR. Pracuje v ňom 400 tisíc prostitútok, denne ich služby využíva asi milión mužov. Za jedenásť rokov sa z toho stalo lukratívne podnikanie. Dnes je v Nemecku veľmi jednoduché si založiť nevestinec, a preto je ich založených okolo 3000. Pre porovnanie, by na Slovensku museli byť v každom meste viac ako dva nevestince, aby sme sa vyrovnali Nemecku.

Legalizácie prostitúcie na Slovensku a daňové príjmy

Na prostitúciu môžeme nazerať aj ako na formu zhodnocovania individuálneho osobnostného kapitálu, výmenný obchod služieb za peniaze. V podstate je to obchod ako každý iný. A aj táto špecifická forma obchodu by mala byť ošetrená zákonom. Odhad veľkosti biznisu prostitúcie na Slovensku je okolo 70 miliónov EUR ročne. Štát v súčasnosti nemá nijaké páky na to, aby mohol zdaniť zisk z peňazí za prostitúciu. Ako by však mala vyzerať právna úprava, ak by sa Slovensko rozhodlo legalizovať prostitúciu?  Možno by bolo vhodné prijať zákon o prostitúcii a definovať prostitúciu ako slobodné povolanie ako advokáti, lekári, či architekti.  Do štátnej kasy by tak v hrubých výpočtoch bez zahrnutia odvodového zaťaženia a odpočítateľných položiek pri 19% sadzby dane mohlo po legalizácii pritiecť viac ako 10 miliónov EUR ročne.

Čo na to Slováci?

Podľa prieskumu Akadémie policajného zboru v Bratislave, až 45% respondentov si myslí, že prostitúcia na Slovensku by mala byť úplne zakázaná a jej vykonávanie by malo byť trestne stíhané - pričom trestne stíhaní by mali byť nielen prostitútky, ale aj ich zákazníci. Približne 27% respondentov si myslí, že prostitúcia by sa mala zlegalizovať zákonom, t.j. mala by sa vykonávať ma základe podnikateľského oprávnenia. Za zachovanie status quo - súčasného stavu – teda nekriminalizovať prostitúciu, ale iba jej sprievodné javy – je takmer pätina respondentov (18%). 

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon