Reakcia EÚ na prezidentské voľby v Bielorusku

Námestia plné ľudí, policajná brutalita či zatýkanie za nevhodnú pesničku. Posledné voľby v Bielorusku priniesli do krajiny nepokoje výnimočných rozmerov.

Redakcia 26. 08. 2020 4 min.

Nezainteresovaný pozorovateľ by mohol povedať, že potvrdenie Alexandra Lukašenka do prezidentského úradu sa dalo očakávať. Zastáva ho totiž od roku 1994. Avšak pri bližšom skúmaní Ústavy Bieloruskej republiky zistíme, že v nej došlo k dvom zásadným zmenám, týkajúcim sa prezidentského úradu, a to práve po tom, čo Lukašenko začal vykonávať svoju funkciu. Prvá z nich nastala v roku 1996, kedy bola prostredníctvom referenda priznaná prezidentovi takmer neobmedzená moc a možnosť rozpustiť parlament.  Druhé referendum prebehlo v roku 2004 a na jeho základe bola Lukašenkovi priznaná neobmedzená kandidatúra na post hlavy štátu. V minulosti totiž platilo obmedzenie, ktoré dovoľovalo jednej osobe zastávať prezidentský úrad maximálne dve volebné obdobia po sebe. V podmienkach Slovenskej republiky platí takéto obmedzenie doteraz. Aby sme však dokreslili celkový obraz týchto zmien, je nutné uviesť, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) označila dané referendá za zmanipulované, pričom ich výsledky boli podľa nej v rozpore s legislatívou.

Práve z uvedených skutočností pramení nespokojnosť ľudí s existujúcim režimom. Spomínané referendá totiž neboli jediné, ktoré neboli v súlade s demokratickými pravidlami volieb. OBSE ale aj Parlamentné zhromaždenie rady Európy to potvrdili v roku 2019 pri bieloruských parlamentných voľbách, v rámci ktorých konštatovali nesplnenie medzinárodných noriem pre demokratické voľby. Obdobné konštatovania publikovala OBSE aj pri predchádzajúcich voľbách, bez ohľadu na to, či boli prezidentské či parlamentné. Rok 2020 však pre Bielorusko pravdepodobne bude znamenať zmenu.

Je otázne či za ňu môže frustrácia vyvolaná pandémiou COVID – 19, dlhodobé ekonomické problémy krajiny alebo súčasné kroky voči opozícií, ale po výraznej výhre Lukašenka v prezidentských voľbách (získal 80,10% hlasov) začali vyjadrovať občania nespokojnosť s ich výsledkom práve masovými protestami. O dodržaní demokratickej integrity volieb totiž pochybujú aj odborníci. Napr. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell tvrdí:

„bieloruské úrady popretím registrácie Viktara Babaryku a Valeryja Capkalu nezabezpečili zmysluplnú a konkurenčnú politickú súťaž“.

V súčasnosti je však Lukašenko ešte stále prezidentom a podobne ako Vladimír Putin, nemá v úmysle svoj prezidentský úrad opustiť. Ruského prezidenta Putina však možnosť protestov trápi menej. Predĺženie vo funkcii o ďalšie dve funkčné obdobia mu odobril v podobe ústavnej zmeny tento rok nie len parlament, ale aj viac ako tri štvrtiny Rusov v referende. Ak sa rozhodne kandidovať, môže sa stať najdlhšie pôsobiacim lídrom Ruska v histórii. Lukašenko to však v najbližšom období nebude mať také jednoduché. Okrem neutíchajúcich protestov bude musieť čeliť aj  sankciám, ktoré pre jeho režim cielene schválila Európska únia.

Tá totiž na mimoriadnom samite, ktorého hlavnou tému bola práve situácia v Bielorusku, schválila balík cielených sankcií, ktoré majú smerovať práve voči Lukašenkovmu režimu bez toho, aby citeľne zasiahli bežných obyvateľov. Tieto sankcie ako aj záujem EÚ vyplývajú práve z Východného partnerstva, prostredníctvom ktorého sa snaží o intenzívne politické pridruženie a čo najväčšiu mieru hospodárskej integrácie s krajinami východnej Európy a Zakaukazska. EÚ sa snaží pozitívne pôsobiť v oblastiach posilňovania občianskej spoločnosti, ľudských práv, právneho štátu, hospodárstva, životného prostredia či digitálnej transformácie v rámci Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavskej republiky a Ukrajiny.

Z tohto dôvodu EÚ pristupuje k cieleným sankciám, ktoré sú najmä finančného charakteru, čo však negatívne neovplyvní rozpočet EÚ. Členské štáty sa tak nemusia obávať, že sa im finančné zdroje, ktoré sú im v súčasnosti prideľované v súvislosti s COVID – 19, budú krátiť. EÚ sa rozhodla finančný balík, ktorý pôvodne smeroval bieloruskej vláde, prerozdeliť medzi občiansku spoločnosť, nezávislé média, zdravotníctvo a malé a stredné podniky. Peniaze by tak mali priamo putovať k bežnému obyvateľstvu. Cieľom je tak v krajine podporiť odovzdanie moci pokojným spôsobom. V danom procese by mala pomôcť aj OBSE. Sankcie zo strany EÚ sa budú osobitne dotýkať aj bieloruských funkcionárov, ktorí sú podľa EÚ zodpovední za falšovanie volieb a represie proti demonštrantom. Ich zoznam ešte nebol zverejnený, ale podľa predchádzajúcich reštriktívnych opatrení môžeme predpokladať, že sa bude jednať o zákaz cestovania či zmrazenie aktív. EÚ sa tak snaží napomáhať rozvoju demokracie v súlade s medzinárodným právom a súčasnou geopolitickou situáciou. Potvrdzuje to aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil podporu EÚ voči Bielorusku a jeho právu rozhodnúť o svojom osude.  

Autor: Oláhová Kamila, redaktorka Právnych Novín