Vyporiadanie BSM a konkurz na jedného z manželov

Čo nastane v prípade BSM, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na jedného z manželov? Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je aj zánik BSM. Ako sa v tom prípade vyporiadava BSM? Platia tu všeobecné zásady vyporiadania podľa Občianskeho zákonníka?

BSM a konkurz BSM a konkurz - A pair of bears from 4freephotos.com

Vyporiadanie BSM všeobecne (zánik, spôsoby vyporiadania; aké faktory vyporiadanie ovplyvňujú)

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako „BSM“) nastáva obligatórne po zániku BSM. Predmetom vyporiadania je všetko čo patrí do tohto bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“)[i] do BSM patrí „všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“ Z vyporiadania BSM sú teda určité veci vylúčené (taxatívne vymenované v citovanom ustanovení). K tomu je potrebné dodať, že manželia si môžu dohodou pro futuro rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.[ii]

Už sme uviedli, že vyporiadanie BSM nastáva po jeho zániku. Podľa súčasného stavu de lege lata existujú nasledovné možnosti zániku BSM:

  • BSM zaniká spolu so zánikom manželstva (rozvodom alebo smrťou jedného/oboch manželov, resp. vyhlásením jedného/oboch manželov za mŕtveho/mŕtvych)[iii]
  • rozhodnutím súdu môže byť BSM zrušené i za trvania manželstva zo závažných dôvodov (najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom)[iv]
  • vyhlásením konkurzu[v]
  • BSM sa môže vyporiadavať jedným z troch zákonom dovolených spôsobov, a to:
  • dohodou medzi manželmi
  • rozhodnutím súdu
  • ex lege uplynutím doby (ešte môžeme spomenúť dedičské konanie v prípade poručiteľa – zosnulého manžela).

Zo znenia § 149 OZ je možné vyvodiť, že dohoda má prednosť pred ostatnými dvoma spôsobmi vyporiadania. Ak sa manželia nie sú schopní dohodnúť na vyporiadaní BSM dohodou, na návrh niektorého z manželov ho vykoná súd.[vi] Ust. § 150 OZ: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ Tieto princípy je nutné uplatniť nielen pri vyporiadaní BSM súdom, ale aj v prípade dohody manželov.[vii] Východiskovým pravidlom vyporiadania je rovnosť podielov oboch manželov tak v rámci aktív ako aj v rámci pasív, ktoré vo svojom súhrne predstavujú BSM. Toto pravidlo však neplatí bezvýnimočne.

Už z nasledujúcich viet citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa od neho možno odchýliť. Napríklad súd pri vyporiadaní musí vziať do úvahy ako sa každý z manželov staral o rodinu, pričom nie je rozdiel medzi tým, že jeden z manželov zabezpečoval rodinu po ekonomickej stránke a ďalší zabezpečoval starostlivosť o deti a domácnosť (tzv. kritérium zásluhovosti). Musí sa prihliadnuť na potreby maloletých detí, pričom tieto potreby je treba ochrániť primárne nie hodnotou majetku, ale jeho kvalitou.[viii] Toto kritérium bude zanedbateľné, ak vôbec uplatniteľné v prípade striedavej starostlivosti oboch manželov. Manžel, do ktorého vlastného majetku bolo prispené z BSM, je povinný (odhliadnuc od toho či to požaduje druhý manžel) nahradiť čo sa z BSM vynaložilo na jeho vlastný majetok. Naopak, manžel je oprávnený požadovať (záleží teda na jeho vôli), aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (tzv. princíp zápočtov). Pritom sa nevychádza z ceny veci v BSM keď na ňu bolo prispené, ale rozhodujúca je cena tejto veci v dobe vyporiadania. Aj v judikatúre súdov nájdeme, že „v rovnakom pomere, v akom došlo v medziobdobí k zníženiu hodnoty veci, dôjde aj k zníženiu hodnoty toho, čím manžel na vec v BSM prispel.“[ix] Ako aj: „Pri stanovení ceny pre účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe zániku BSM.“[x]    

Vyporiadanie BSM v konkurze – predchádzajúca právna úprava

Vyššie uvedené je povinný vziať do úvahy súd aj pri vyporiadaní BSM v konkurze. Ako však uvidíme nižšie, tieto princípy sú častokrát modifikované. Z rozhodnutia českého súdu: „Aj pri vyporiadaní BSM zaniknutého vyhlásením konkurzu, zostáva zachovaný princíp rovnosti podielov manželov na spoločnom majetku (§ 150 prvá veta OZ), manžel úpadcu je však ustanovením § 14 ods. 1 písm. k) zákona č. 328/1991 Sb. o konkurze a vyrovnaní zbavený možnosti presadiť pri majetku, s ktorým úpadca podnikal, vyporiadanie jeho prikázaním do svojho výlučného vlastníctva.“[xi] Zákon č. 328/1991 Zb. (ďalej ako „ZKV“) platil aj na území Slovenskej republiky do prijatia súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa konkurzu a reštrukturalizácie v podobe zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“). V § 14 ods. 1 písm. k) upravoval jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu, a to zánik úpadcovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov pričom do podstaty patrila aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal. Za majetok, s ktorým úpadca pred vyhlásením konkurzu podnikal sú považované všetky majetkové hodnoty (hmotný ako aj nehmotný substrát podnikania) využívané na výkon podnikateľskej činnosti. Budú tu patriť najmä majetkové hodnoty evidované v účtovníctve úpadcu, zápisy vo verejných registroch (živnostenský register, obchodný register) ako aj veci fakticky slúžiace k podnikaniu bez toho, aby museli byť zaradené do akejkoľvek podnikateľskej evidencie.[xii] Právna úprava vychádzala z myšlienky, že v prípade súhlasu druhého manžela s podnikaním jedného z manželov musia obaja znášať z tejto podnikateľskej činnosti nielen profit, ale aj riziko. V zmysle § 148a ods. 1 OZ mohol manžel odmietnuť udeliť súhlas s použitím majetku v BSM na podnikanie. Keďže tak neurobil je povinný strpieť následky neúspešnej podnikateľskej činnosti úpadcu. Do ZKR však predmetné ust. § 14 ods. 1 písm. k) ZKV prebraté nebolo. Súd schvaľujúci vyporiadanie BSM je teda pri vyporiadaní BSM viazaný len príslušnými ustanoveniami OZ, ktoré demonštratívne vymedzujú na čo má prihliadať v prípade vyporiadania.    

Modifikácia zásad vyporiadania BSM v konkurze v porovnaní so všeobecnou úpravou v OZ

Nie je vylúčená ani situácia, aby v záujme ochrany veriteľov (a princípu, podľa ktorého si záväzky treba plniť) všetky aktíva patriace do BSM pripadli úpadcovi. K tomu rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky: „Podle názoru dovolacího soudu také případ vypořádání společného jmění manželů zaniklého prohlášením konkurzu patří druhově k těm, kdy bude namístě, aby aktiva společného jmění manželů nebyla mezi manžely rozdělena, ale přikázána jednomu z manželů, a to logicky úpadci ... Mohou-li být věřitelé manželů uspokojeni z předluženého společného jmění manželů v rámci konkurzu stejně jen částečně, i kdyby úpadci byla přikázána všechna aktiva společného jmění, není pádného důvodu pro to, aby tato aktiva soud nepřikázal úpadci a aby k uspokojení věřitelů byla vedena další řízení (např. exekuční) k vydobytí neuspokojené části v soupisu uplatněných pohledávek vůči manželu úpadce. K dovolaní manželky úpadce v tomto směru lze též podotknout, že účastníci, ač mohli, nevyužili žádnou z možností, kterou jim skýtalo ustanovení § 143a odst. 1 či § 148 odst. 2 ObčZ (zúženie spoločného majetku – pozn. autora), ke včasnému zúžení společného jmění manželů. Nestalo-li se tak, pak obecně platí: jako se manžel podnikatele podílí na zisku z příznivého průběhu podnikání, stejně tak s ním musí sdílet podnikatelský neúspěch. Takové jsou důsledky majetkového společenství manželů, do kterého manželé dobrovolně vstoupili, aniž by dříve či později vyloučili nebo snížili rizika z podnikání plynoucí ... K vypořádání pasiv takto předluženého společného jmění pak dovolací soud považuje za potřebné poznamenat již nyní, že by bylo vhodné, aby pasiva společného jmění manželů byla mezi manžele rozdělena rovným dílem. Při této úvaze dovolací soud přihlíží též k tomu, že pasiva (společné dluhy manželů) nemohou být součástí konkurzní podstaty úpadce – srov. k tomu R 20/2000. Logickým důsledkem této úvahy v daném případě by pak mělo být, že úpadci by bylo uloženo, aby manželce na vyrovnání podílů vyplatil odpovídající podíl. Podle názoru dovolacího soudu tak není v budoucnu vyloučeno, aby se manželce někdy později od úpadce (aniž by začala běžet promlčecí doba – viz § 114 ObčZ) dostalo přisouzené hodnoty – poloviny hodnoty společných aktiv.“[xiii]

BSM v konkurze – súčasná právna úprava

Vyhlásenie konkurzu a následné vyporiadanie BSM vyvoláva v praxi problémy. V právnom prostredí SR existuje len malé množstvo judikatúry a odbornej literatúry, ktorá by sa venovala vyporiadaniu BSM počas prebiehajúceho konkurzného konania. Aj právna úprava je v tejto oblasti stručná (porovnaj napr. úpravu v ČR v § 268 - 276 zákona č. 182/2006 Sb. v znení neskorších predpisov). Pri jej hlbšom skúmaní nám nepomôže ani dôvodová správa k ZKR, kde sa k oblasti BSM píše: „Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.“[xiv] To, že úprava v ZKV a ZKR nie je úplne totožná je zreteľné z obsahu uvedeného vyššie. ZKR v porovnaní s úpravou ZKV taktiež prináša novú úpravu v podobe ust. § 53 ods. 5, ktorý rieši situáciu kedy úpadca počas prebiehajúceho konkurzu uzavrie manželstvo. V tom prípade zákon viaže vznik BSM na zrušenie konkurzu. Takisto nóvum oproti ZKV je § 53 ods. 4 ZKR, ktorý vyhlasuje za neplatné dohody o úprave BSM rozširujúce rozsah BSM aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujúce rozsah BSM v prospech manžela úpadcu, ak boli uzavreté najneskôr šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu. Účelom tohto ustanovenia je zamedziť zúženiu rozsahu majetku, ktorý v prípade vyhlásenia konkurzu podlieha konkurzu. Ergo, týmto ustanovením sa posilňuje ochrana veriteľov. Neplatnosťou dohody o rozšírení BSM sa dosiahne to, že majetok, ktorý mal podľa OZ patriť do výlučného vlastníctva úpadcu a v dôsledku dohody sa dostal do režimu BSM, sa opäť stáva výlučným vlastníctvom úpadcu, a teda stáva sa súčasťou konkurznej podstaty. Naopak následkom neplatnosti dohody, ktorou sa zužuje rozsah BSM v prospech druhého manžela je ten, že majetok, ktorý sa dostal do výlučného vlastníctva druhého manžela, sa stane súčasťou BSM, pričom pre jeho rozsah platia ustanovenia OZ. No ako postupovať v prípade dohôd, ktoré boli uzavreté skôr ako šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu? Tie je možné napadnúť odporovateľnosťou v prípade, ak by nimi došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej/veriteľových pohľadávky/pohľadávok. Tu je vhodné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil, čo je v tomto prípade následkom úspešnej odporovateľnosti: ,,Ak bola neúčinnosť odporovaného úkonu dlžníka vyslovená v dobe, kedy už bol na majetok dlžníka prehlásený konkurz, stáva sa majetok žalovaného, ktorý dohodou ušiel z dlžníkovho majetku, súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a výkonom rozhodnutia už nemôže byť postihnutý.“[xv]

Ako sme už spomínali, v zmysle ust. § 53 prvá veta ZKR zaniká BSM vyhlásením konkurzu: „Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.“ ZKR priznáva správcovi aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyporiadanie BSM, ak BSM ešte nie je vyporiadané (správca je povinný podať návrh bezodkladne). Avšak aktívna vecná legitimácia druhého manžela, ktorý nie je úpadcom zostáva zachovaná. V prípade, že nevyužije svoje oprávnenie podať návrh na vyporiadanie BSM, správca je povinný vyporiadať zaniknuté BSM podaním návrhu na súd alebo uzavretej dohody vo forme zmieru schválenej súdom. Zmier súd schváli v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je subsidiárnym predpisom k ZKR, pričom tento zmier má účinky právoplatného rozsudku.[xvi] Ak došlo k zániku BSM pred vyhlásením konkurzu, doposiaľ sa nevyporiadalo a prebieha súdne konanie o vyporiadanie BSM, vtedy vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu. Správca konkurznej podstaty pri vyporiadaní BSM vystupuje v spore namiesto úpadcu, úpadca však môže vystupovať ako vedľajší účastník konania na strane správcu. Keďže správca vystupuje ako zákonný zástupca úpadcu, veci z BSM pripadnú do výlučného vlastníctva úpadcu a nie správcu.[xvii]

Ak k vyhláseniu konkurzu dôjde po troch rokoch od zániku BSM, nastane právny stav podľa § 149 ods. 4 OZ, ktorý stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku. Predmetné ustanovenie znie: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

Účelom konkurzného konania je uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa, niektoré ustanovenia ZKR platia retroaktívne. Konkrétne v tomto prípade ZKR prehlasuje dohody o vyporiadaní BSM uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu za neplatné. Lehota sa počíta spätne od vyhlásenia konkurzu. Avšak je tu jedna výnimka – neplatnosť nepostihuje dohodu manželov, ktorá je schválená vo forme uznesenia súdnym zmierom.[xviii]

Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto bezpodielového spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Správca je povinný v konaní o vyporiadanie BSM uvádzať pravdivé údaje o stave a rozsahu majetku úpadcu, ktoré sú tiež predpokladom pre zákonné rozhodnutie o vyporiadaní BSM. Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil prípad, keď potvrdil rozhodnutie Krajského súdu týkajúce sa odvolania správcu konkurznej podstaty, ktorý porušil svoje povinnosti tým, že fiktívne navýšil aktíva úpadcu v konaní o vyporiadanie BSM o neexistujúci majetok a tým sa neúmerne zvýšila hodnota majetku prikázaná do vlastníctva jeho manželky (čím jej vznikol nárok na vyššiu pohľadávku voči úpadcovi v dôsledku vyporiadania).[xix]

Po vyporiadaní BSM správca speňaží ten majetok, ktorý pripadne do výlučného vlastníctva, a vymáha voči druhému manželovi pohľadávku, ktorú má tento vyplatiť z dôvodu vyporiadania. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky „konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu je zvláštnym druhom sporu, vyvolaný konkurzným konaním, ktorým sa vymedzuje rozsah majetku konkurznej podstaty a ktorý nahradzuje spor o vylúčenie veci z konkurznej podstaty.“[xx] Keďže konanie o vyporiadanie BSM nemá osobitnú procesnú úpravu v ZKR (okrem procesného postavenia správcu a úpadcu) vzťahujú sa naň všeobecné predpisy občianskeho práva.[xxi]

Z vyporiadania BSM počas konkurzu môže vzniknúť pohľadávka manžela/manželky úpadcu. Právna úprava je v tomto smere nedostačujúca. Niektorí pri analyzovaní predchádzajúcej právnej úpravy v ZKV uvádzajú, že pohľadávka manžela úpadcu vyplývajúca z vyporiadania BSM, je pohľadávkou, ktorá má byť zaradená medzi pohľadávky v triede bez akéhokoľvek zvýhodnenia. Ak sa aj takáto pohľadávka zaradí medzi pohľadávky proti podstate, nikdy nemôže znižovať výťažok oddeleného veriteľa.[xxii]

Konkurz na oboch manželov?

ZKR neupravuje alternatívu, kedy by bol vyhlásený konkurz na oboch manželov. V tomto prípade by podľa nášho názoru bolo vhodné, aby súd oba konkurzné konania do jedného s ustanovením rovnakého správcu konkurznej podstaty pre oboch manželov – úpadcov. Tento postup by zodpovedal zásade spravodlivého konkurzného konania ako aj záujmom veriteľov na hospodárnom priebehu konania a na čo najvyššom uspokojení. Tak judikoval aj Vrchný súd v Prahe: „V rozporu se zásadou spravedlivého insolvenčního řízení, i v rozporu se zájmem věřitelů na hospodárnem a co nejvyšším uspokojení, by bylo, kdyby vedle sebe běžela dvě separátní řízení řešící různým způsobem úpadek každého z obou manzelů ... jestliže úpadek je v obou případech dán neschopností každého z manželů zapravit závazky společné.“[xxiii]

Porovnanie s českou právnou úpravou

Z hľadiska právnej komparatistiky je vhodné upozorniť na českú právnu úpravu v tejto sfére. Český zákonodarca danú problematiku upravil presnejšie a podrobnejšie. Jednak ponechal úpravu, kedy časť spoločného majetku manželov, ktorú úpadca použil so súhlasom svojho manžela k podnikaniu, spadá pri vyporiadaní tohto spoločného majetku (ďalej ako „SJM“) vždy do konkurznej podstaty.[xxiv] Ak by manžel úpadcu dal súhlas s použitím celého SJM k podnikaniu, tento manžel nedostane v rámci vyporiadania nič. K tomu T. Dvořák uvádza: „všetok majetok patriaci do SJM bude spadať do majetkovej podstaty a manžel dlžníka nedostane v rámci vyporiadania SJM nič - pokiaľ však po úplnom uspokojení všetkých pohľadávok insolvenčných veriteľov a úhrade nákladov konkurzného konania, nezostane zachovaná nejaká časť majetku.“[xxv]

Zaujímavým v českej úprave de lege lata je ust. § 274, ktoré znie: „Nelze-li provést vypořádání společného jmění manželů proto, že závazky dlužníka, které z něj mohou být uspokojeny, jsou vyšší než majetek, který náleží do společného jmění manželů, zahrne se celý majetek náležející do společného jmění manželů do majetkové podstaty.“ Ak záväzky úpadcu sú vyššie ako majetok, ktorý patrí do SJM, celý tento majetok sa zahrnie do konkurznej podstaty. Vyporiadanie v tomto prípade nie je potrebné.  

Záver

Záverom je potrebné povedať, že je na mieste, aby zákonodarca problematiku vyporiadania BSM počas prebiehajúceho konkurzu upravil detailnejšie. Či už ide o osobitné kritériá, na ktoré má súd prihliadať v takomto konaní alebo aj na úpravu pohľadávky manžela/manželky úpadcu, ktoré vzniknú z konania o vyporiadanie BSM. Takisto ani judikatúra súdov v Slovenskej republike nie je v tomto smere vyvinutá. Často tak môže dochádzať k rozporným judikátom, čo neprispieva k princípu právnej istoty subjektov práva.
 

Poznámky pod čiarou:

[i] Zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

[ii] § 148 ods. 1 OZ v spojitosti s § 21 a § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o rodine).

[iii] § 148 ods. 2 OZ.

[iv] § 53 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o konkurze a reštrukturalizácii).

[v] § 149 ods. 3 OZ.

[vi] Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. marca 1999, sp. zn. 2 Cdo 83/98: „V zmysle § 149 ods. 1 OZ sa vyporiadanie musí vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ.“ Mutatis mutandis Stanovisko Najvyššieho súdu Československej republiky zo dňa 12. novembra 1965, sp. zn. Prz 51/65: „ Hľadiská dané v ustanovení § 150 OZ pre vyporiadanie spoluvlastníctva platia ako pre konanie pred súdom, tak i pre mimosúdne rokovanie medzi manželmi.“

[vii] Pozri ELIÁŠ, K a kol. 2008. Občanský zákonník. Velký akademický komentář. 1.svazek. Praha: Linde Praha, 2008. s. 674.

[viii] R 42/1972 In dielo cit. v pozn. 8, s. 674.

[ix] R 11/01 In dielo cit. v pozn. 8, s. 678.

[x] R 20/2000 In dielo cit. v pozn. 8, s. 678. Rovnako rozhodol aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 18. apríla 2012, sp. zn. 22 Cdo 2111/2010: „I při vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů, zaniklého prohlášením konkursu, zůstává zachován princip rovnosti podílů manželů na společném majetku a stejný princip se prosadí i u vypořádání společného jmění manželů (český právny poriadok v súčasnosti nepozná inštitút BSM, ale „spoločné jmění“ – pozn.)“.

[xi] JAKUBČO, J. 2007. Vyporiadnie bezpodielového vlastníctva manželov v rámci konkurzného konania. In Justičná revue ISSN 1335-6461, 2007, roč. 59, č. 6-7, s. 887.

[xii] Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31. októbra 2007, sp. zn. 22 Cdo 1725/2006.

[xiii] Dôvodová správa k ZKR.

[xiv] R 26/2000 In dielo cit. v pozn. 8, s. 271.

[xv] § 67 – 69 ako aj § 99 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

[xvi] Pozri § 53 ods. 1, 2 a 3 ZKR ako aj ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. 3. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, 2012. s. 236 – 237.

[xvii] Bližšie § 53 ods. 3 písm. a) ZKR a dielo cit. v pozn. 16, s. 236.

[xviii] Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2008, sp. zn. 6 Obo 154/2008.

[xix] Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16. júna 1999, sp. zn. 31 Cdo 1908/1998.

[xx] ZÁMOŽÍK, J. a kol. 2013. Civilné právo procesné. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013. s. 237.

[xxi] Pozri JAKUBČO, J. 2007. Vyporiadnie bezpodielového vlastníctva manželov v rámci konkurzného konania. In Justičná revue ISSN 1335-6461, 2007, roč. 59, č. 6-7, s. 893.

[xxii] Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 8. septembra 2009, sp. zn. 669/2009.

[xxiii] § 270 ods. 2 zákona č. 182/2006 v znení neskorších predpisov (Insolvenčný zákon).

[xxiv] § 270 ods. 2 zákona č. 182/2006 v znení neskorších predpisov (Insolvenčný zákon).

[xxv] DVOŘÁK, T. Společné jmění manželů a insolvenční zákon In Právní fórum. 2010, roč. 7, č. 2, s. 59.