Vznik a zánik vyživovacej povinnosti

Zákon o rodine vo svojej tretej časti upravuje práva a povinnosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti. Výživné slúži, ako súhrn zákonom upravených práv a povinností konkrétnych špecifických osôb, pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb zákonom vymedzených osôb. Aké poznáme druhy vyživovacích povinností a za akých podmienok na ne vzniká a zaniká nárok?

Vyživovacia povinnosť Vyživovacia povinnosť - Stack of coins from 4freephotos.com

Pojem výživné a jeho zákonná úprava

„Pojem výživné nie je v zákone o rodine presne definovaný, ale je zrejmé, že sa ním rozumie zabezpečovanie a úhrada osobných potrieb medzi subjektmi, ktoré zákon o rodine výslovne určuje. Základným pojmovým znakom je osobný vzťah vznikajúci len medzi určitými členmi rodiny, ktorého predmetom je plnenie výživného.“[1] Samostatné vyživovacie právo nepodlieha premlčaniu a určené výživné sa platí v pravidelne opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac vopred.

Hmotnoprávna úprava výživného je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z .z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZR“), v jeho tretej časti v ustanoveniach § 62 až § 81. Procesnoprávna úprava výživného je obsiahnutá v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“). Hneď na úvod treba poznamenať, že neplnenie vyživovacej povinnosti je podľa právneho poriadku SR trestné, pričom páchateľ sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.

Uplatnenie nároku

Uplatniť samotný nárok na výživné je možné:

  • na základe súdneho rozhodnutia alebo
  • prostredníctvom dohody (ak ide o výživné k maloletému, dohoda rodičov podlieha schváleniu súdu).

Započítanie vzájomných pohľadávok, v prípade pohľadávok na výživné maloletým, ZR vylučuje, avšak započítanie je možné v prípade, že ide o iné osoby ako maloletých.

Aké poznáme druhy vyživovacej povinnosti?

Podľa zákona o rodine rozoznávame následovné druhy vyživovacej povinnosti:

  • vyživovacia povinnosť rodičov k deťom,
  • vyživovacia povinnosť detí k rodičom,
  • vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými,
  • vyživovacia povinnosť medzi manželmi,
  • príspevok na výživu rozvedeného manžela,
  • príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.

Kedy vzniká vyživovacia povinnosť?

Základnou podmienkou na vznik vyživovacej povinnosti je osobný status (od ktorého sa vyživovacia povinnosť odvodzuje):

  • rodinnoprávneho vzťahu, alebo
  • bývalého rodinnoprávneho vzťahu (vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi)[2]

Čo v prípade ak osoba plnila vyživovaciu povinnosť bez právneho základu?

Ak niekto plnil vyživovaciu povinnosť inému bez právneho základu, je podľa ustanovenia § 79 ZR oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Predmetné ustanovenie sa najčastejšie uplatňuje v súvislosti so zapretím otcovstva. Ak bol určený ako otec dieťaťa iný muž ako manžel matky, manžel môže svoj nárok uplatniť najmä voči tomu, kto bol za otca určený. Podľa judikatúry (R 1/1979) v situácii, že otcovstvo dieťaťa nebolo určené a druhý rodič nie je známy, manžel si svoj nárok môže uplatniť aj proti matke dieťaťa vzhľadom ku skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu mala len matka dieťaťa.“[3]

Aký je rozsah vyživovacej povinnosti?

Rozsah vyživovacej povinnosti je upravený v ZR, na základe všeobecných kritérií, ktoré sú uplatňované rovnako ku všetkým druhom vyživovacej povinnosti. Pri určení výživného súd prihliada na:

  • odôvodnené potreby oprávneného,
  • ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, vrátane posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Súd na tieto kritéria prihliadne aj, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. To však neplatí, pokiaľ ide o výživné voči maloletému.

Kedy vyživovacia povinnosť zaniká?

Vyživovacia povinnosť zaniká na základe nasledujúcich skutočností:

  • ak zákonné podmienky, ktoré zakladali vyživovaciu povinnosť odpadli,
  • v prípade zániku rodinnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (najmä, ak ide o zánik smrťou, zrušením osvojenia, rozvodom manželstva)
  • ak neexistujú dôvody na ďalšie plnenie výživného (napr. ak dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť),
  • ak povinný nemá možnosti, schopnosti a majetkové pomery, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému,
  • v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela (§ 72 ods. 3, § 74 ZR) aj uplynutím času.[4]

Poznámky pod čiarou:

[1] LAZAR J. a kol.: Občianske právo hmotné 1, Bratislava, Iura Edition, 2010, s. 404.

[2] LAZAR J. a kol.: Občianske právo hmotné 1, Bratislava, Iura Edition, 2010, s. 409.

[3] LAZAR J. a kol.: Občianske právo hmotné 1, Bratislava, Iura Edition, 2010, s. 416.

[4] LAZAR J. a kol.: Občianske právo hmotné 1, Bratislava, Iura Edition, 2010, s. 414.

[5] LAZAR J. a kol.: Občianske právo hmotné 1, Bratislava, Iura Edition, 2010, s. 416.

[6] LAZAR J. a kol.: Občianske právo hmotné 1, Bratislava, Iura Edition, 2010, s. 416.