Rozdielna kvalita potravín v EÚ. Existuje riešenie?

V predvečer konania samitu Európskej Únie prebehol dňa 2. marca 2017 vo Varšave z iniciatívy Slovenskej republiky individuálny samit štátov V4. Hlavným predmetom rokovaní bola téma rozdielnej kvality potravín predávaných v jednotlivých štátoch EÚ. Rozdielna úroveň potravín vedúca k selekcii spotrebiteľov na „západoeurópskych“ a „východoeurópskych“ sa stala dôvodom pre zjednotenie prístupov V4 k riešeniu tejto problematiky.

Rozdielna kvalita potravín v EÚ. Existuje riešenie?

Napriek tomu, že jednou zo základných podstát EÚ je vytvorenie jednotného a harmonizovaného trhu, zostala táto podstata v niektorých oblastiach iba v podobe nenaplnenej ambície. Konkrétne snaha o vytvorenie rovnakých štandardov pre spotrebiteľov narazila na princípy trhovej ekonomiky, ktoré spôsobili, že potraviny dovážané prevažne zo západnej Európy nedosahujú rovnakej úrovne kvality ako totožné produkty na západe.

Predseda vlády SR Róbert Fico v súvislosti s otázkou dvojakej kvality potravín pripomenul, že pri porovnaní rovnakých potravín zakúpených na Slovensku a v Rakúsku bolo zistené, že ten istý výrobok v rovnakom obale mal na Slovensku nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov či podstatne viac konzervačných látok a náhrad cukru ako výrobok zakúpený v Rakúsku. (zdroj: Tlačová správa ÚV SR)

Z uvedeného vyplýva, že snaha o zjednotenie kvality potravín súvisí s predajom výrobkov, ktoré síce vykazujú známky rôznej kvality, avšak v rámci EÚ sú predávané v rovnakom obale.

Snaha o unifikáciu kvalitatívnych štandardov sa javí ako opodstatnená a to práve z dôvodu, že ide o predaj potravín vystupujúcich pod rovnakým označením, avšak s inou kvalitou v rámci jednotného trhu.

Je však možné zabezpečiť rovnakú kvalitu potravín v celej EÚ?

Na túto otázku nám odpovedal právny expert na ochranu spotrebiteľa JUDr. Filip Petrinec PhD.:

 „Spotrebitelia sa pri výbere produktov riadia predovšetkým podľa ich obchodného názvu, ktorý ich identifikuje na trhu. Snaha o zjednotenie kvality potravín v rámci EÚ by mohla byť prijatá buď vo forme právne nezáväzného etického kódexu výrobcov alebo v podobe záväznej normatívnej úpravy prijatej Európskou Úniou. Zavedenie záväzných právnych regulácií by však nemuselo nevyhnutne viesť k zvýšeniu kvality výrobkov, ale k tomu, že by výrobcovia upravili alebo vytvorili osobitné obchodné názvy produktov pre krajiny strednej a východnej Európy.“

V zásade by mohlo ísť o situácie, kedy by produkty boli predávané v pôvodných obaloch a vizuáloch, tak ako ich poznáme, avšak ich názov by bol odlišný. Ak by teda v celej EÚ bola predávaná čokoládová tyčinka napríklad s názvom „Merkúr“, po prijatí regulácie by sa mohla na pultoch krajín strednej a východnej Európy objaviť pod novým názvom „Saturn“, pričom rozdiel v kvalite by medzi nimi naďalej zostal zachovaný. Touto cestou by výrobcovia fakticky obišli normy EÚ, ktoré by ich zaväzovali k rovnakej kvalite potravín predávaných pod tým istým obchodným názvom. Je však otázne, do akej miery by výrobcovia zvážili tento biznis prístup najmä s prihliadnutím k marketingu a budovaniu dôvery medzi zákazníkmi.

Stretnutie V4 bolo zavŕšené spoločným vyhlásením predsedov vlád, ktorým žiadajú Európsku Komisiu o prešetrenie súčasného stavu a vytýčenie návrhov na jeho riešenie.